Tip na večer: V podaní Viktora Horjána dnes ožije tvorba prvého rómskeho spisovateľa

12.9.2017
0

Zdroj: TASR

Páčil sa vám článok?

Ľudovít Didi bol prvým rómskym spisovateľom a autorom v slovenskej literatúre, jediným Rómom, ktorý podpísal Chartu 77 a laureátom špeciálneho ocenenia poroty Roma Spirit In memoriam za rok 2014. Dnes si jeho tvorbu môžete priblížiť v podaní herca Viktora Horjána.

Úryvky z Didiho debutu - románu Príbehy svätené vetrom (2004) bude dnes Viktor Horján čítať o 19.00 hod. v KC Dunaj (4. poschodie Domu odievania na Námestí SNP). Vstup je voľný. Román približuje život postavičiek s neľahkými osudmi zo široko rozvetvenej rodiny Róma Ondráša, v ktorej sa viac hladuje, než hoduje, viac špekuluje, než pracuje, kde však nikdy nechýba zmysel pre humor a radosť zo života,“ informovala nás Stanka Murínová, PR manažérka Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC), ktorá podujatie pri príležitosti štvrtého výročia úmrtia spisovateľa pripravila.  

Príbehy svätené vetrom sú podľa literárneho vedca profesora Ondreja Sliackeho jedným z najpôsobivejších moderných slovenských románov vypovedajúcim nemarginálnym spôsobom o osude marginalizovaného slovenského etnika: „Svoju strhujúcu výpoveď skonkrétnenú do osudov Róma Ondráša a jeho širokej rodiny podáva jedinečným tvorivým spôsobom, ktorý možno považovať za svojrázny rómsky variant magického realizmu.“

Podľa Magdalény Rothovej, riaditeľky ACEC (asociácia je i vyhlasovateľom a organizátorom ocenenia Roma Spirit) nás môže „tvorba a osoba pána Didiho pobaviť a inšpirovať, ale i pomôcť spoznať sa a nájsť porozumenie nie len medzi Rómami a Nerómami“.

Ľudovít Didi debutoval spomínaným románom Príbehy svätené vetrom (2004), nasledovali knihy Cigánkina veštba (2008), Čierny Róm a biela láska (2011) a Róm Tardek a jeho osud (2013).

Prvý slovenský rómsky spisovateľ vyrastal v biednych podmienkach v mnohopočetnej rodine. Po maturite sa stal učiteľom, pôsobil v rôznych kútoch Slovenska.

V roku 1968 odsúdil vpád spojeneckých vojsk na územie vtedajšieho Československa a režim sa mu za to odmenil 16 rokov trvajúcim zákazom učenia. Rok bol bez práce, neskôr pracoval ako vrátnik či robotník v chemickej prevádzke. „Bol som zločinec a nepriateľ. Ťažko sme sa pretĺkali životom. Museli sme popredať všetko, aby sme prežili - nábytok, auto, lebo nebolo čo jesť, žena mala nejaké prstene. Všetko sme museli predať. Neskôr nám dali robotu, ale museli sme denne cestovať 60 km. Pracovali sme pri mašinách na emulzie, oleje. Hoci to bolo miesto, odkiaľ ľudia utekali, my sme boli radi, že máme prácu...“ spomínal Didi.

Didi ako jediný Róm podpísal Chartu 77, za čo si spolu s manželkou, Nerómkou, vyslúžil perzekúciu režimu. Druhýkrát dal o sebe verejne vedieť, keď vydal svoj prvý román. Okolnosti jeho vzniku vysvetlil debutujúci 69-ročný dôchodca takto: „Všetko prežité som nosil v hlave dlhé roky. Hovoril som si, že azda keď budem v dôchodku, ale potom som dostal cukrovku. Bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie, tak mi žena navrhla: Napíš, čo si prežil! Daj to teraz na papier! Písal som ju pre všetkých, je pre Rómov aj pre Nerómov. Napísal som ju preto, aby Nerómovia pochopili spôsob života Rómov, ich tradície a zvyky. Pretože aj keď žijeme vedľa seba, nepoznáme sa.“ Svoje zážitky najskôr nahrával na diktafón a následne ich prepisoval na stroji. Prvú knihu začal písať až ako dôchodca v roku 2001, mala v rukopise vyše 900 strán a vyšla v roku 2004.

„Všetko, o čom píšem, som prežil. Nič som nechcel prikrášľovať,“ vysvetlil na margo autentickosti svojho literárneho diela a dodal: „Ten náš rómsky problém sa dlho vlečie. Príliš málo Rómov sa v minulosti odrazilo od dna a včlenilo sa do majoritnej spoločnosti.“

Zdroj: ACEC
​Ľudovít Didi s manželkou

(ms) 

Páčil sa vám článok?