Na bratislavskej výstave 500 rokov reformácie sú grafiky z niekoľkých storočí
Galéria mesta Bratislavy (GMB) sprístupnila v Mirbachovom paláci výstavu 500 rokov reformácie. Grafické diela sú zo zbierky Thomasa Emmerlinga. Expozícia na druhom poschodí galérie je venovaná päťstoročnému jubileu reformácie Martina Luthera (1483-1546), ktorý 31. októbra 1517 pribil na bránu zámockého kostola vo Wittenbergu 95 téz reformy vtedajšej cirkvi.
Podľa Emmerlinga 500 rokov reformácie je však aj päťstoročnými dejinami ľudskej slobody. Vychádzajúc z myšlienok humanizmu 15. a 16. storočia mohla sa vyvinúť nielen reformácia Martina Luthera, ale aj myšlienky osvietenstva až po dnešné chápanie civilizácie a demokracie. Tento vývoj sa vzťahuje okrem spoločnosti a politiky aj na oblasť umenia. Výstava sprostredkuje, v ktorých krokoch sa myšlienky reformácie odzrkadľujú aj v umení posledných 500 rokov, pritom sa sústreďuje na západoeurópsku tlačovú grafiku. Grafika zohráva v priebehu dejín umenia vždy zvláštnu úlohu, keď sa mení spoločnosť. To začalo objavením kníhtlače a krátko potom reformáciou až podnes, že sa grafika vždy obracia na viacerých pozorovateľov a takto, vtedy aj dnes, môže šíriť politické idey.
Výstava sa začína kresbami Albrechta Dürera (1471-1528) od Lutherovho narodenia v noci 10. novembra 1483, cez detstvo, vstup do kláštora augustiniánov, vysvätenie za kňaza, ako prednáša a káže, cestuje do Ríma či páli pápežskú exkomunikačnú bulu (1520). V dejinách reformácie zohral práve Dürer zvláštnu úlohu, pretože okrem iných prispel aktívne k jej rozšíreniu. Jeho drevorezy sú na základe ich presnosti v zobrazení detailov zvlášť ľudského tela výrazom tohto humanizmu, ktorý stavia človeka do stredu.
Martin Luther preložil Bibliu zo starej hebrejčiny, aramejčiny a starogréčtiny do nemčiny a zverejnil kompletné dielo v roku 1534. To bolo už ilustrované početnými drevorezmi. Prekladom položil Luther základný kameň pre jednotný nemecký jazyk, ktorý dovtedy neexistoval a mohli sa ním dorozumievať všetky nemecké kmene. Tak sa stal tento biblický preklad znovu a znovu témou pre ilustrovanie vynikajúcimi umelcami, ako bol napríklad Gustav Doré. Tento katolík dosiahol najväčší úspech so svojimi 230 drevorytmi k Lutherovej Biblii, predovšetkým v USA. Jeho romantický štýl ukazuje detailne veľmi presne prírodné sily a úlohu človeka v prírode. Prehľad o konci života Martina Luthera sprostredkujú ilustrácie Gustáva Königa. Jeho dielo bolo v 19. storočí obľúbeným konfirmačným darčekom luteránskych rodín v nemecky hovoriacich oblastiach a v strednej Európe. Návštevník výstavy sa dozvie, že grafik Gustav Doré patril k najvýznamnejším ilustrátorom v 19. storočí, ktorý prvú litografiu uverejnil ako 13-ročný.
V 20. storočí boli jednotlivé knihy a evanjeliá Lutherovej Biblie stále viac vyberané pre umeleckú interpretáciu. Zatiaľ čo dovtedy umenie opisovalo Luthera a reformáciu, práve v nemeckom expresionizme bola Biblia umelcami sama vykladaná a porovnávaná s vlastnými životnými skúsenosťami. Viera nie je viac opisovaná v umení výlučne ako úcta transcendentného, ale musí byť žitá v každodennom živote. Na tomto základe je umenie Otta Dixa spoločenskokritické. Jeho 31 litografií v jednej miestnosti s námetom Matúšovho evanjelia vydalo berlínske vydavateľstvo Käthe Vogt v roku 1960. Záver expozície tvoria figuratívne drevorezby z cyklu Tobias od nemeckého grafika Edwina Schaffa. Výstava potrvá do 18. júna.
(TASR, foto: abn)