Herec Július Pántik by sa dnes dožil 95 rokov

Napriek tomu, že už takmer 15 rokov nežije, tak ho dodnes spoznávajú aj tí najmenší, teda deti a to najmä vďaka rozprávkovému seriálu Bambuľkine dobrodružstvá, kde si zahral postavu deda Jozefa. Herec Július Pántik by 15. januára oslávil 95. narodeniny. Tento rok si pripomíname aj 15. výročie jeho úmrtia...

Patril k najobľúbenejším slovenským umelcom – jeho nezabudnuteľný hlas, charizmu, ale hlavne herecké umenie si obľúbili celé generácie filmových, divadelných a televíznych divákov či rozhlasových poslucháčov. Narodil sa v dedinke Stredné Plachtince, začínal ako ochotnícky herec počas štúdia na gymnáziu v Banskej Štiavnici a počas druhej svetovej vojny vyštudoval herectvo na štátnom konzervatóriu v Bratislave, pričom už ako 20-ročný sa začal objavovať v činohre SND. Celkovo na divadelných doskách stvárnil 150 významných divadelných postáv. Jeho charakteristickým prejavom bola presvedčivá technika hereckého prejavu, jazyková čistota a melodika reči, ktorou Pántik priam vynikal.

Svoje umenie azda najviac predviedol vo filmoch Kým sa skončí táto noc, Nevesta hôl a Očovské pastorále. V období normalizácie si zahral vo filme Vítězný lid, v ktorom stvárnil postavu bývalého československého prezidenta Klementa Gottwalda. Aj keď sa dôkladne snažil napodobniť jeho dikciu a pohyby, tak celkovo vyznel tento pokus dosť komicky. Napriek tomu však zaň Pántik získal titul Národný umelec. Oveľa presvedčivejší bol v seriáli televíznych večerníčkov Bambuľkine dobrodužstvá, kde si ho v postave deda Jozefa obľúbili najmä detskí diváci.

V súkromnom živote bol Július Pántik otcom dvoch dcér – Anny a Zuzky, ktoré sa neskôr vydali a priviedli na svet spolu piatich vnukov. Jedným z nich bol Matúš Cinzer, ktorý sa ako malý chlapec objavil pred kamerami v televíznom muzikáli Neberte nám princeznú, kde stvárnil jedného z chovancov detského domova po boku Mariky Gombitovej. „Dedo sa nám vnukov intenzívne venoval, vždy s ním bolo veľmi fajn. Viedol nás aj k športu, špeciálne k tenisu a plávaniu. Urobil pre nás veľa, obetoval čas, rozvážal nás a ostával na tréningoch. Ale veľmi mu záležalo aj na tom, aby sme napredovali v štúdiu a získali čo najviac vedomostí.“ Pántik bol aj úspešným rozprávkarom - v rozhlase i v televízii. K recitovaniu sa prepracoval pomerne v neskorom veku. Ako vravieval: „Vždy som bol skôr herec ako recitátor, ale básne Mikuláša Kováča Táto krajina a Zelený petrenec som prijal ako modlitbu, vyznanie človeka, ktorý miluje zem a svoju krajinu.” Posledné roky života prežil v ústraní a dožil sa veku osemdesiatich rokov. V bratislavskej Dúbravke v roku 2012 po ňom nazvali jednu z ulíc – volá sa Pántikova.

(ars, foto: abn)