Radošinci pokľakli a modlia sa Desatoro

Stanislav Štepka je človek láskavý. Nenosí na nose veľké ružové okuliare, vie ako to v živote chodí, ale má pre človeka pochopenie. Píše o tom aj vo svojej prvej knižke poviedok. Keď ju dopísal, zistil, že desať príbehov mu zostalo. A nápadne sa podobali situáciám, v ktorých smrteľník pod vplyvom životných okolností porušuje Desať Božích prikázaní. Tak vznikla inscenácia Radošinského naivného divadla - Desatoro.

A pred hercami a tvorivým tímom RND stála nová výzva. Realizovať na scéne desať samostatných príbehov, desať malých divadelných inscenácií, nie je vôbec jednoduché. Neumožní to inscenátorom vygradovať napätie a dospieť k pointe dramatickým oblúkom, ktorý diváka drží v pozornosti. Tam, kde sa práve začína rozvíjať príbeh, poviedka sa končí. A tak niektoré z príbehov radošinského Desatora akoby zostali nedopovedané, rozohraté. Len hudobný vstup autora Petra Mankoveckého naznačil, že na rad prichádza ďalšia udalosť priamo zo života.

Na druhej strane takéto inscenačné riešenie umožňuje divákovi aj hercom pohrabať sa vo veľkom koši pestrofarebných šiat a vybrať pre seba tie najkrajšie. Lebo -- je z čoho vyberať. Stanislav Štepka má nepochybne silný rozprávačský talent, obrovskú empatiu a výraznú schopnosť počúvať. Všetky tieto vlastnosti dobrého poviedkara a dramatika zúročil v Desatore a keď k tomu pridal ešte aj láskavý humor muža, ktorý má pre svet pochopenie, vzniklo v réžii Ondreja Spišáka ďalšie z predstavení, akým sa RND pýši už nejeden rok či desaťročie. Téma nevery, zadubenosti, slovenského alkoholického folklóru, láska k autobusu, oddanosť politickej strane či vernosť policajnému zboru sú nevyčerpateľné zdroje inšpirácie a radošinci ich vedia divákovi sprostredkovať tak, aby sa nenudil. Ich snaha je v inscenácii desiatich smutno-smiešnych poviedkových príbehov na desať tém s názvom Desatoro korunovaná úspechom.