V Divadle Aréne sa ocitli tvárou v tvár smrti

Najdôveryhodnejšie príbehy o smiechu cez slzy vedia rozprávať detskí onkológovia. Oni najlepšie vedia, ako sa deti smejú, keď si kladú na holú hlavu lavór určený na zvratky, ktoré vyvoláva rakovina v pokročilom štádiu. Poznajú zúfalstvo a bezmocnosť okolia, keď zo sveta odcháza človek, ktorý mal všetko pred sebou. Dostojevskij absurdnosť smrti detského pacienta považuje za hlavnú prekážku k tomu, aby bol človek schopný uveriť, že Boh existuje.

A práve s Bohom vedie dialóg formou listov desaťročný chlapec Oskar, ktorý je nevyliečiteľne chorý. Má leukémiu. Hru o ňom, o tete Róze, ale najmä o otázkach, želaniach a túžbach, ktoré vysielame k Bohu, pripravilo Divadlo Aréna v réžii Juraja Johanidesa. Oskar a dáma v ružovom je hra, ktorá vznikla z pera súčasného francúzskeho spisovateľa a dramatika Erica-Emmaneula Schmitta. Je to jedna z najúspešnejších francúzskych hier, ktorá v umeleckej rovine možno aj podáva návod, ako zvládnuť smrteľné ochorenie a neodvratný koniec s úsmevom na tvári a dôstojnosťou žitia. Návody sú jedna vec, ich použitie druhá. Tento námet priam predurčuje možnosť skĺznuť do pátosu a sentimentu. Toto ohrozenie sa režisér aj herci snažia oddialiť všadeprítomným humorom, až tak všadeprítomným, že miestami pôsobí nedôveryhodne. Hru v Divadle Aréna inscenovali v podobe, ktorá sa doteraz nezrealizovala, a ponúka nevšednú príležitosť prejsť sa životom jedného muža. Jeho myšlienkami, sklamaniami, túžbami a nádejami - splnenými aj nesplnenými. Oskarovi totiž zostáva len dvanásť dní života. Režisér sa rozhodol tých dvanásť dní sprostredkovať divákovi tak, ako keby Oskar žil stodvadsať rokov. Každý deň je jedno desaťročie. A keďže je režisér muž, a to muž hĺbajúci a premýšľajúci, vie o čom muži snívajú, čo žijú a cítia. A tak máme v Divadle Aréna jedinečnú umeleckú príležitosť vidieť známe herecké tváre (Zuzana Kronerová, Matej Landl, Peter Šimun, Lukáš Latinák, Csongor Kassai, František Kovár, Leopold Haverl, Ladislav Chudík a iní) v hlbokom rozjímaní o zmysle života a smrti, o láske, vzťahu k Bohu, jeho existencii či neexistencii, o ľudskej dôstojnosti a humore, ktorý lieči. Až sa zdá, že na jednu hru je to príliš veľké filozofické sústo. Tvorcovia divadelného predstavenia Dáma v ružovom ho prehltli bez toho, aby im zabehlo.