Bustu Roberta Fica po inštalácii odborári zahalili

Na mieste deinštalovanej busty bývalého komunistického funkcionára Františka Zupku pred budovou Domu odborov na Trnavskom mýte dnes bola inštalovaná busta Roberta Fica. Majiteľ podstavca - Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike krátko nato zahalili bustu plachtou.

Išlo o prvú realizáciu public-artovej galérie Verejný podstavec. Autorom busty je slovenský sochár Dalibor Bača (1973). Na mieste deinštalovanej busty Františka Zupku (1988) prezentuje sochu pod názvom Doc. JUDr. ROBERT FICO, CSc.  (2010). Vytvoril portrét známeho politika, ktorý si zobral za svoju agendu odhaľovanie sôch národných dejateľov v autorstve výtvarníkov, ktorí boli propagátormi normalizačnej ideológie na Slovensku.

Bača otvára diskusiu o mieste sochy v spoločnosti, jej mediálnej interpretácii a politického vplyvu. Invazívne osádza známu tvár odhaľovateľa pamätníkov na nomenklatúrny piedestál, ktorý mu pred viac ako dvadsiatimi rokmi pripravil jeho autor Ján Kulich. Socha začala opäť fungovať ako silný politický a ideologický kolík daného územia, stala sa nástrojom na deklarovanie dominancie jedného názoru a zároveň slúži ako vstupné dvierka pre rehabilitáciu prorežimistických sochárov. Tento rámec Bača využíva na priznanie statusu našej spoločnosti, deklaruje holý fakt, a to, že sa „odhaľovaní“ národní dejatelia stávajú rukojemníkmi interpretácií a chtíča politikov. Na prázdnom mieste po normalizačnej buste, ktorú odstránila novembrová revolúcia 1989 sa ocitá sám politik. Toto premostenie vyše dvadsiatich rokov po Nežnej revolúcii je reflexiou slovenskej spoločnosti a zároveň testom jej historickej pamäťe.

Krátko po inštalovaní diela 1. augusta 2010, bol autor vyzvaný majiteľom podstavca Jednotným majetkovým fondom zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike na jeho odstránenie. Bustu zahalili plachtou zamestananci Domu odborov. "Nesúhlas, ktorý socha bývalého premiéra vyvolala, načrtla základnú otázku, prečo je v našej spoločnosti možné načierno a za nejasných okolností osadiť
- odhaliť napríklad sochu Svätopluka do verejného priestoru akým je Bratislavský hrad a zároveň sproblematizovať dočasne umiestnenú bustu, ktorá neinterpretuje prvoplánovo samotného politika, ktorý túto legislatívne nevyjasnenú činnosť sám vykonáva," uvádza D. Bača.

Verejný podstavec je public-artovým projektom, ktorý je pokračovaním iniciatívy Akú sochu do mesta? (2006) a petície Stop kultúrnej politike v našich mestách (2006), ktorá bola vyjadrením kritického názoru mladej generácie umelcov, teoretikov a konzumentov umenia k zahlcovaniu verejného priestoru produkciou turistických atrakcií a gýčov. Na tieto aktivity prirodzene nadviazal protest proti osadeniu sochy „kráľa Svätopluka“ (2010) od normalizačného sochára Jána Kulicha na Bratislavskom hrade.

Verejný podstavec je nekomerčným miestom na prezentáciu výtvarných diel, ktoré majú šancu osloviť pouličného diváka a napĺňajú tak edukačný a estetický rámec verejného priestoru 21. storočia. Dlhodobo prázdny podstavec pre bustu Františka Zupku od akad. soch. Jána Kulicha, využívame ako miesto prezentácie súčasného slovenského i svetového umenia. Je to priestor pre dočasné výstavy s možnosťou reflektovania a skúmania fenoménov pamäte a identity daného miesta. Cieľom je tiež oživenie chradnúceho námestia, jeho vizuálna revitalizácia a vytvorenie príťažlivého miesta, ktoré by bolo atraktívne aj pre návštevníkov Bratislavy.

Miesto: Podstavec pre bustu Františka Zupku pred budovou Domu odborov, Trnavské mýto, Bratislava
Organizátori: Dalibor Bača, Tomáš Džadoň, Michal Moravčík, Martin Piaček
www.verejnypodstavec.com
Trvanie projektu: 1. 8. - 28. 10. 2010

KTO BOL FRANTIŠEK ZUPKA?
František Zupka (30. 6. 1901 – 2. 6. 1976)

Narodil sa v roku 1901 v rakúskom meste Marchegg. Zupka bol popredný odborár, komunista, "verný syn komunistického režimu" a spoluzakladateľ komunistických ľudových milícií. Bol funkcionárom najvyšších štátnych odborárskych orgánov a medzinárodného odborového hnutia.

Bol člen Komunistickej strany Slovenska, Komunistickej strany Československa, člen UV KSČ, v rokoch 1945-1976 bol poslancom Národného zhromaždenia a Federálneho zhromaždenia, v rokoch 1950-1952 a 1954-1965 predseda Ústrednej rady odborov. V rokoch 1949 -1965 pôsobil aj ako podpredseda Svetovej odborovej federácie.

Zomrel v roku 1976 počas liečenia v kúpeľoch Mariánske Lázně a pochovaný je v Prahe. Po Zupkovi bolo v Bratislave pomenované Námestie Františka Zupku (dnes Trnavské mýto).

(banoviny)