Masaker v bratislavských vinohradoch

V lete roku 1683 sa z uhorských nížin pohli obrovské zoskupenia tureckých vojsk pod zástavami veľkovezíra Kara Mustafu a vydali sa pozdĺž Dunaja na nenávidenú habsburskú metropolu - Videň.

Hlavným cieľom a lákadlom bolo bohatstvo sústredené v rozsiahlych viedenských palácoch a kaštieľoch, ktoré malo byť odmenou víťazom. Turci postupovali po oboch stranách Dunaja. Hlavné zoskupenie armády postupovalo po pravom brehu. Pešie a jazdecké vojská sledovali proti prúdu ťahané lode, naložené prevažne ťažkými delami, dobývacími zariadeniami a muníciou. Na ľavom brehu mali súčasne postupovať vojská uhorských spojencov Imricha Tökölyho. Ich poslaním bolo dobyť mesto Bratislavu a hrad, ktorý bol v rukách cisárskych žoldnierov.

Bratislavský hrad, dobre vybudovaný a situovaný, bol najväčšou prekážkou úspešného ťaženia na Viedeň, lebo delostrelci z neho ľahko a systematicky bombardovali lode s muníciou, ktoré proti prúdu plávali len pomaly. Lode mohli preplávať popod hrad len za absolútne tmavej noci, ale prítomnosť ťažkého delostrelectva pod Viedňou mala pre Turkov rozhodujúci význam. K Viedni sa totiž už začali sťahovať vojská spojencov. Tökölyho vojská na ľavom brehu sa dostali až do predmestí Bratislavy, ktoré vypálili. Nestačili však už obľahnúť hrad a zastaviť jeho delostreľbu. Ustúpili pred blížiacimi sa cisárskymi vojskami Karola Lotrinského.

Okolie Bratislavy zostalo celkom nechráneným priestorom, v ktorom rabovali tökölyovské aj turecké bandy. Jedna z lúpežných tlúp prepadla tri dni pred úplnou porážkou Turkov pod Viedňou, 9. septembra 1683, vo vinohradskom záhone Ohňavy (vtedy Hohenau), povyše Bieleho kríža zásobovaciu kolónu bratislavských mešťanov. Prevažne mladí a nevycvičení obrancovia kolóny v nerovnom boji zahynuli. Nemecky písaná kronika udáva, že ich všetkých do jedného pobili - počet neuvádza, môžeme len odhadovať, že ich bolo niekoľko desiatok, takéto kolóny mali tridsať - štyridsať mužov.

Kamenný stĺp v sedle pod Kamzíkom vytesanými písmenami modlitby prosí o božiu pomoc a ochranu pred zlým nepriateľom a pripomína dávne dni, keď mestu hrozilo takmer úplné zničenie.