Istropolis obral ľudí o pol hodinu filmu

Jedného dňa som spolu s priateľmi zatúžil po umeleckom zážitku z filmového predstavenia. Rozhodli sme sa preto navštíviť kino Istropolis a film Operation Swordfish.

Keďže išlo dokopy o sedem ľudí, zakúpili sme si vstupenky naň v predstihu, presne vo štvrtok 8. novembra. Film mal byť odpremietaný v sobotu večer, 10. novembra. Ako sa neskôr ukázalo, problémom sa stal čas premietania.

Na zakúpených lístkoch, ako i na informačnom plagáte v objekte kina bol uvedený čas 20.00. Preto sme sa všetci plánovaní návštevníci predstavenia stretli pred kinom okolo 19.45. Aké prekvapenie nás však čakalo vo chvíli, keď sme tesne pred dvadsiatou vstupovali do kina? Vstup do sály bol už zavretý. Uvádzač sa však objavil v okamihu, odtrhol nám z lístkov ústrižky a oznámil, že si môžeme sadnúť hocikam, lebo film sa už začal. Na našu prekvapenú otázku kedy, odpovedal: „Sťažujte sa pri pokladni“. Spolu s ostatnými sme teda boli ukrátení o polhodinu filmu, čo pri cene vstupenky, ktorá predstavovala v tomto prípade 95 Sk na osobu, nie je fakt zanedbateľný.

Po skončení filmu sme sa rozhodli bojovať za svoje práva a reklamovať túto chybu kina. Po predložení ústrižkov z lístkov sme žiadali vrátenie peňazí. Predavačka v okienku nám peniaze vrátiť odmietla s tvrdením, že predstavenie sme predsa len navštívili. Priznala však, že chyba vznikla v softvéri spoločnosti, ktorý v dostatočnom predstihu neobsahoval zmenu vysielacieho času filmu. Požiadali sme ju teda o zavolanie vedúcej, tá však nebola prítomná. Podala nám však informáciu, že vedúca sa v kine objaví na druhý deň v presnú hodinu.

Na druhý deň sa teda jeden z mojich známych vrátil do kina znovu s cieľom diskutovať s vedúcou. Po vysvetlení skutočností a uvedení argumentov sa nám rozhodla peniaze za vstupné v plnej výške vrátiť. Nie však okamžite, ale až na ďalší (?) deň. Očakávanie sľúbeného vrátenia peňazí sa však čoskoro zmenilo na trpkosť zo služieb made in Slovakia. Vedúca kina totiž odmietla peniaze vrátiť a svoje rozhodnutie podložila novými „argumentmi“. Vraj sme videli viac ako dve tretiny filmu (asi ako vedúca kina zabudla na fakt, že nespočetné množstvo filmov obsahuje dôležitú zápletku práve v úvode filmu, čo, chvalabohu, nebol tento prípad), čo znemožňuje vrátenie peňazí. Dokonca sme sa nakoniec dozvedeli, že lístky sme nekupovali vo štvrtok (ako to bolo v skutočnosti), ale až tesne pred predstavením a dokonca po upozornení, že film sa už začal.

A tak sme vinou jedného z najnavštevovanejších kín v Bratislave ostali ukrátení o polhodinu 95-korunového filmu. Takže ak nebudete mať niekedy v sobotu večer, čo robiť, tak odporúčam kino. Len, prosím vás, nie Istropolis. Ibaže by ste mali chuť vidieť ho o polhodinu kratší.

Marián Majer, Dúbravka
LIST ČITATEĽA