V mladosti gróf Drakula najradšej chodil do Grandky na vyprážaný syr a vínko

V hlavnej úlohe nesmrteľného grófa zažiaril v muzikáli Dracula spevák František Ďuriač, ktorý tvrdí, že všetko dobré, čo sa mu prihodilo, zažil v Bratislave.

Dvanásť rokov spieval klasický operný repertoár a zrazu sa z neznámeho operného speváka stal Dracula. Ako vraví tento rodák z Jedľových Kostolian už dvadsať rokov žijúci v Bratislave, prvý raz sa do Bratislavy dostal s divadlom ako gymnazista.

„Najradšej sme chodievali do Grandky na vyprážaný syr, K tomu sme si objednali aj vínko. Tvárili sme sa ako znalci a dokonca sme neváhali víno vrátiť s tým, že nám nechutí. V tom čase však boli čašníci profesionáli a tak ani nemihli okom a víno vymenili, napriek tomu, že im bolo jasné, že sme len sopliaci, ktorí sa chcú vyťahovať,“ spomína F. Ďuriač.

Za tých dvadsať rokov, čo žije v Bratislave, sa mesto výrazne zmenilo. Opeknelo najmä Staré Mesto. „Strašne rád sa túlam v okolí Klariskej a hradu, a preto som rád, keď aj svojich známych, často i cudzincov, môžem previesť touto časťou Bratislavy s pocitom hrdosti, že toto je aj moje mesto. Že je tu príjemne, aj keď prší.“ V lete chodieva k rusovským a čunovským jazerám, ale ako vraví, mrzí ho, že žijeme priveľmi hekticky, nevraživo.

Aj pred dvadsiatimi rokmi boli plné električky a autobusy, ale ľudia neboli takí podráždení. Viac sa chodilo do reštaurácií, kaviarní, vinární, za kultúrou. Dnes je aj kino pre mnohých finančne nedostupné. Z Bratislavy sa vytratila maďarčina a nemčina. Podľa F. Ďuriača sme tým ochudobnili sami seba a naše deti. Bratislava, Budapešť a Viedeň neprestanú byť srdcom Európy, len my sme sa akosi tomuto jednotnému duchu vzdialili.

Rodení Bratislavčania si ťažkajú, že mesto stratilo svoju identitu preto, lebo je tu priveľa prisťahovalcov. No aj František Ďuriač je príkladom toho, že to tak celkom nie je. „Domov je predsa tam, kde mám svoju prácu, svoju rodinu, tam, kde ma niekto potrebuje, kde som užitočný. A potom aj získa výrazný vzťah k svojmu okoliu,“ vysvetľuje a dodáva, že mu Bratislava dala skutočne všetko - mnohostranné pracovné uplatnenie, vzdelanie, manželku a dve dcéry. „Bratislava má na to stať sa opäť kultúrnou kolískou strednej Európy,“ vraví , „a je isté, že ja a moje dcéry sa o to budeme snažiť pričiniť čo najväčšou mierou.“

(sp)