Ešte raz k histórii prvého premostenia oboch bratislavských brehov

Lietajúci most a loďkový most na Dunaji nikdy neboli v prevádzke súčasne. Okrem sezónneho loďkového (pontónového) mosta spájalo obyvateľstvo mesta s južným brehom Dunaja ešte iné technické zariadenie.

Bola to vlastne kompa, ktorá pristávala k južnému brehu v miestach pred práve obnoveným mestským hostincom (dnes nesie nie celkom oprávnene „staronové“ meno Leberfinger podľa posledného nájomcu).

Na jej severnom - mestskom brehu bolo jej prístavisko v priestore vozovky pred terajším hotelom Devín. Na mieste hotela Devín bola pred jeho výstavbou úzka ulička, ktorá sa volala Lodná (Schiffgasse), pretože viedla k lodi - kompe - prievozu. Ulička, na ktorej je dnes hlavný vchod do hotela Devín (Riečna), sa v 18. storočí volala BruckGassel. Vtedy (1765) teda ešte nebola Mostovou dnešná Mostová ulica, ale tá, ktorá viedla k nájazdu na kompu - lietajúci most. Kompu totiž v starom Prešporku oficiálne volali lietajúcim mostom - die fliegende Brücke.

Johann Matthias Korabinsky vo svojom diele Geographisch-Historisches und Produkten Lexikon von Ungarn, ktoré vyšlo v roku 1786, popisuje kompu na strane 562 nasledujúcim textom: „Von der Wasserseite koemt man über die Donau, welche hier 130 Klafter brei, vermöge der fliegenden Brücke, welche eine Last von 1000 Centner tragen kann. An Menschen fasstr sie 700 Personen in sich, an Kalessen 16, weniger an Lastwägen, an Rindvieh 70 Stück. Ihre Pachtung trug jährl, 1300 fl. ein.“

Z textu vyplýva, že na plť (loď, kompu) sa zmestilo asi 700 ľudí alebo kočiarov, menej už nákladných vozov alebo 70 kusov hovädzieho dobytka. Loď bola stále situovaná v smere prúdu rieky a pohybovala sa kyvadlovým pohybom (spôsobom) od brehu k brehu. ukotvená bola na ostrovčeku približne na úrovni neskoršej budovy Rybárskeho cechu. Na priestranstve medzi Rybárskym cechom a Vodnou vežou, pred budovou Arzenálu, stál malý domček označovaný ako Ankerwache. Tam bola stráž, ktorá sa starala o to, aby kotva kompy bola v poriadku.

Kompa bola s kotvou spojená lanami či reťazami, ktoré prechádzali cez sústavu člnkov. Koryto Dunaja sa po každej povodni menilo, ostrovček či plytčina, kde bolo zariadenie ukotvené, menili svoje miesto. Preto sa každoročne menila aj vzdialenosť kompy od kotvy, a menil sa aj počet člnkov medzi nimi. Na historických zobrazeniach medzi rokmi 1800 a 1825 kolíše počet člnkov medzi 5 a 11. Počet člnkov sa však mohol meniť aj v závislosti od výšky vodnej hladiny.

Zariadenie slúžilo cestujúcim počas celého 18. storočia. Nevieme, kedy ho postavili po prvý raz. Na zimu ho vždy museli demontovať. V roku 1809 sa odohrala na južnom nájazde na kompu - lietajúci most krvavá bitka. Mnohí obrancovia v snahe zabrániť napoleonovskej armáde prejsť na severný breh Dunaja prišli od 3. júna 1809 o životy. Skoro celý mesiac rakúska a uhorská armáda tak intenzívne ostreľovala mesto, že 123 domov ľahlo popolom. Aj predmostia a hrádze boli veľmi poškodené. Kompu po vojnách opravili a slúžila ešte asi do roku 1825, keď ju definitívne vyradili z prevádzky.

Zdá sa, že lietajúci most a loďkový most boli nielen dve od seba nezávislé zariadenia na prechod riekou Dunajom, ale že nikdy neboli v prevádzke súčasne. Neexistuje žiadny plán mesta, ani veduta, kde by sa obe tieto zariadenia objavili naraz. Na rytine z obdobie okolo roku 1815 vidno na kompe postavenú drevenú kaplnku so sochou svätého Jána Nepomuckého. Tú neskôr premiestnili na loďkový most Karolíny Augusty, a ako sme už čitateľov informovali, teraz je umiestnená v areáli moderného rímskokatolíckeho kostola v Petržalke.

Štefan Holčík