Ministerstvo škole pomôže, problém zostáva

Základná, materská a špeciálna škola pre nepočujúcich na Hrdličkovej ulici na Kramároch sa dostala do centra pozornosti médií, pretože jej hrozí krach, prípadne zastavenie činnosti, keďže nemá na splácanie účtov.

V tejto súvislosti sme oslovili aj ministerstvo školstva a z jeho odpovede vyplýva, že rezort sa začal situáciou okamžite zaoberať, ale keďže je táto škola v kompetencii krajského školského úradu, ktorý jej poskytuje finančné prostriedky, minister Martin Fronc dal okamžite pokyn preveriť situáciu na tomto úrade. Podľa ministerstva sa o postihnuté deti starajú všade krajské školské úrady, ale nikde neevidujú podobné problémy. „Čo je však podstatné pre deti a ich rodičov,“ píše hovorkyňa rezortu Monika Murová, „deti bez školy určite neostatnú a ministerstvo školstva nájde riešenie tejto situácie.“

Podstata problému je zakopaná práve v tom, že inde nemajú so špeciálnymi školami také problémy ako v Bratislave. Inde je totiž prevádzka špeciálnych škôl značne lacnejšia, okrem iného preto, lebo v Bratislave majú pedagógovia, vychovávatelia a učitelia v špeciálnych školách stopercentnú kvalifikáciu a inde sú takmer bez nej. Na vidieku je tiež výrazne lacnejšie stravovanie, samosprávy týmto školám odpúšťajú pozemkovú daň, v Bratislave nie. Špeciálne školy sa riadia rovnakými hospodárskymi pravidlami ako domovy mládeže pri stredných školách. Kým tam je prevádzka zväčša len štyri a pol dňa v týždni, pretože študenti a učni odchádzajú na víkendy domov, z Hrdličkovej, ktorá má celoslovenskú pôsobnosť, si pre drahé cestovné rodičia chodia pre deti len na Vianoce a cez letné prázdniny. To znamená, že v týchto školách musia zamestnanci - pedagógovia aj nepedagogickí - pracovať sedem dní v týždni. Jednoducho pre podmienky tohto ústavu normatív nestačí.

Podľa zloženia malých klientov z Hrdličkovej nemožno takúto školu porovnávať s inými. Nepočujúce deti si vyžadujú intenzívnejšiu starostlivosť ako počujúce. Na Hrdličkovej je však okrem 48 nepočujúcich žiakov základnej školy aj 34 detí v materskej a 14 v špeciálnej škole. Tri z nehovoriacich a mentálne retardovaných detí sú navyše autisti.

Na otázku Bratislavských novín, čo sa vlastne deje na Hrdličkovej, nám z krajského školského úradu odpovedala Lucia Takáčová. Podľa nej nemožno riaditeľku školy z Hrdličkovej odsudzovať za medializáciu problému, škola má právnu subjektivitu a osobne je teda riaditeľka zodpovedná, nečudo, že varuje. Úradu je síce nepríjemné, že sa situácia vyvinula až do tejto fázy, momentálne však riešenie nemá. Zamestnanci z Hrdličkovej ešte nemajú výplaty za november, a krajský úrad im nemá ako pomôcť. Hrdldičková dostala od ministerstva podľa normatívu 8,5 milióna, jej reálna potreba však bola 24 miliónov a to krajský úrad dorovnal, ukazuje sa však, že to nestačí. Samotný kraj by na sanáciu najnaliehavejších problémov špeciálnych škôl potreboval 7 miliónov korún. Na to, aby tieto školy fungovali tak, ako majú, dokonca 40 miliónov.