Zdroj: Shutterstock
U detí, predovšetkým chlapcov, nakazených novým koronavírusom sa môže objaviť zvláštna sprievodná diagnóza. Ide zrejme o Kawasakiho chorobu. Upozorňujú na to predstavitelia občianskeho združenia (OZ) Zriedkavé choroby, odvolávajúc sa na zahraničné štatistiky.
Najskôr lekári verili, že aj keď deti dostanú nový koronavírus, majú len mierne príznaky. Zvrat nastal, keď sa koronavírus dostal z Ázie do Európy a následne do USA. „Guvernér štátu New York oznámil, že u 73 detí s chorobou COVID-19 sa objavili závažné prejavy. Na zvláštne príznaky, ktoré vyústili do toxického šoku, zomreli päťročné a sedemročné dieťa a jeden tínedžer. Ďalšie dve deti zomreli vo Veľkej Británii a aj ostatné európske krajiny hlásia sporadicky detské obete,“ informuje združenie na svojom webe.
Deti, hoci boli pozitívne testované na nový koronavírus, nemajú ťažkosti s dýchaním. Podľa lekárov sa príznaky ponášajú na Kawasakiho chorobu. Táto zriedkavá diagnóza sa v Európskej únii ročne vyskytuje u piatich až 15 zo 100.000 detí. „Pôvod ochorenia je zatiaľ neznámy, predpokladá sa však, že u ľudí, ktorí majú na to genetické predpoklady, ho dokáže spustiť aj streptokok, plesne či rôzne vírusy,“ uviedla pre Tatiana Kubišová z OZ Zriedkavé choroby.
Choroba ústi do prehnanej imunitnej odpovede organizmu. Prejavuje sa horúčkou, urputnou hnačkou, kožnými vyrážkami a zápalom očných spojiviek. V pokročilom štádiu môže dôjsť k zápalu cievnych stien, čo spôsobuje horšie zásobenie orgánov kyslíkom. To môže skončiť fatálne. Vedci popísali aj príznaky ako bolesť brucha, tráviace ťažkosti a zápal srdcového svalu. „Kawasakiho choroba je vedúcou príčinou získaných srdcových ochorení u detí v rozvinutých krajinách,“ uviedli v odbornom článku lekári Detského kardiocentra v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave Lenka Majerová, Peter Olejník a Viera Vršanská.
V súčasnosti podľa nich nie sú k dispozícii žiadne špecifické vyšetrenia, ktoré by umožnili ochorenie diagnostikovať. Kawasakiho choroba sa preto stanovuje na základe zoznamu diagnostických kritérií. „Jej typickú formu možno diagnostikovať na základe prítomnosti horúčky trvajúcej viac ako päť dní. Pri podozrení na Kawasakiho chorobu by sa malo realizovať echokardiografické vyšetrenie, ktoré odhalí abnormality v cievach,“ hovoria lekári.
Cieľom liečby v akútnej fáze je redukovať zápal, cievne poškodenie a napokon zabrániť krvným zrazeninám. Využívajú sa infúzie. Prognóza pacienta závisí od rozsahu poškodenia. Veľmi mierne rozšírené a zapálené tepny sa môžu vrátiť do normálneho stavu. Tie s väčším poškodením však už nie sú schopné regenerácie a ak sa v nich vytvoria vydutiny, môžu aj prasknúť. Takisto môže dôjsť k srdcovému infarktu.
„Postihnutie vencovitých tepien môže potenciálne zapríčiniť infarkt v detskom veku alebo ischemickú chorobu srdca v mladšom dospelom veku. Včasnou diagnostikou a liečbou je však možné vo významnej miere tejto komplikácii predchádzať,“ konštatujú Majerová, Olejník a Vršanská.
„O tom, akú úlohu v náraste detí so zápalovým multisystémovým syndrómom zohráva koronavírus SARS-CoV-2, rozhodne veda. Je pravdepodobné, že budúci výskum Kawasakiho choroby sa zameria práve na vírusové spúšťače,“ povedala Kubišová.
(TASR)