HISTÓRIA: Lekári v minulosti vo svojich príručkách postupovali od opatrení po terapiu

Zdroj: abn

Lekári v minulosti vo svojich príručkách, takzvaných regiminách, postupovali od počiatočných preventívnych rád a opatrení až po terapiu, vysvetľovali hygienické zásady, pravidlá životosprávy a liečebné praktiky. Uviedla to historička Slovenskej akadémie vied (SAV) Miriam Hlavačková v súvislosti, ako kedysi lekári radili pacientom, ako prekonať pandémiu.

"Mor je chorobou infekčnou, a preto je nevyhnutné strániť sa ľudí, ktorí sú ním nakazení a v čase šírenia epidémie sa nezdržiavať v zhluku ľudí," uviedol v roku 1473 spišský kazateľ Ján Gerardi v morovom traktáte De regimine pestilentiae. Kazateľ skompiloval tento dokument na základe lekárskych spisov počas svojho pôsobenia v Levoči.

"Kazateľ chcel zrejme poučiť svojich farníkov o preventívnych opatreniach, keďže aj v 15. storočí sa epidémie opakovane objavovali na rôznych miestach Európy. Bez ohľadu na Gerardiho motiváciu, tento spis je jediným morovým traktátom, ktorý sa zachoval z nášho územia zo stredoveku," povedala Hlavačková.

Historička tvrdí, že vtedajší lekári vo svojich príručkách postupovali od počiatočných preventívnych rád a opatrení až po terapiu, vysvetľovali hygienické zásady, pravidlá životosprávy a liečebné praktiky. "Keďže nepoznali pôvodcu nákazy, vychádzali z predstavy Božieho trestu, morového nakazenia vzduchu, vplyvu postavenia planét alebo z narušenia rovnováhy telesných štiav v ľudskom organizme. Z duchovného hľadiska pacienta povzbudzovali vyspovedať sa a robiť pokánie. V lekárskych textoch nájdeme aj známe pravidlo ochrany pred morom, ktoré citovali v rôznych verziách, napríklad "Uteč pred morom rýchlo, ďaleko od nakazenej oblasti a vráť sa domov neskoro"," povedala historička.

Táto zásada sa podľa Hlavačkovej niekedy zjednodušovala len na výrazy "rýchlo, ďaleko, neskoro". Útek z nakazenej oblasti bol na jednej strane racionálnou reakciou na nebezpečie, na druhej strane však prispieval k šíreniu epidémie na miesta, kam sa dosiaľ nedostala, pretože o útek sa snažili nielen zdraví, ale i chorí.

"Z preventívnych krokov Gerardi uvádza, že dom treba vydymovať vonnými a liečivými bylinami, kropiť izby octom, vetrať oknami na sever i východ a chrániť sa pred vlhkým južným vetrom, ako aj odstrániť všetky veci podliehajúce procesu zahnívania. V miestnosti mal stále horieť oheň, lebo čistí vzduch," dodala historička.

(TASR)