Zdroj: TASR/AP
Celý svet krúti hlavou nad počínaním Švédska v čase koronakrízy. Oproti ostatným krajinám sú tamojšie opatrenia totiž veľmi mierne. Švédi sú však presvedčení o svojej pravde. Pozrite si ich argumenty. Predostrel ich pre unherd.com švédsky epidemiológ a poradca vlády profesor Johan Giesecke.
Severská krajina v boji proti koronavírusu zvolila inú cestu než väčšina Európy. Vláda stanovuje iba mierne reštrikcie a spolieha na odporúčania a dobrovoľnú disciplínu, ktorá je spojená so švédskou náturou a ekonomiku pritom nechávajú čiastočne bežať.
Vláda odporúča dodržiavať hygienu, umývať si často ruky a v prípade choroby nosiť rúško. Žiadne oficiálne stanovisko ľuďom nosiť rúška neprikazuje. Firmám a zamestnávateľom odporúča, aby pracovníci robili čo najviac z domu a apelujú, aby občania Švédska pri prejave akýchkoľvek príznakov zostali doma v karanténe.
Počas raných fáz pandémie vláda tento model hrdo podporila s tvrdením, že je založený na unikátne vysokej úrovni tunajšej dôvery v inštitúcie.
Švédsko stále neuzatvorilo hranice, zatiaľ sa nerozhodli limitovať pohyb obyvateľov po krajine, zhromažďovať sa môžu osoby do 50 ľudí, krajina nezatvorila školy (iba odporučili uzatvoriť stredné a vysoké) a nevyhlásila núdzový stav. Reštaurácie, krčmy, kaviarne a bary zostávajú otvorené, ale môžu poskytovať služby iba v prípade, ak majú miesta na sedenie. Zatvorené sú však fitnescentrá a posilňovne.
Švédsky profesor Johan Giesecke, jeden z najvýznamnejších epidemiológov na svete, poradca švédskej vlády, bol vedúcim výskumu Európskej agentúry pre ochranu chorôb ECDC a radí Svetovej zdravotníckej organizácii WHO, typicky so švédskou otvorenosťou hovorí aj o tom, ako si krajiny budú v číslach nákazy nakoniec podobné.
Ochorenie SARS-CoV-2, podľa neho prejde celým svetom, žiadnymi opatreniami sa to zastaviť nedá. Vysvetľuje, že je dôležité chrániť najzraniteľnejšiu skupinu seniorov. Hovorí, že na konci celej epidémie nebudeme mať k dispozícii presné čísla a štatistiky nakazených, pretože veľa pozitívnych nebude testovaných. Upozorňuje, že akékoľvek formy lockdownu v krajinách sú nebezpečné hlavne z hľadiska politickej moci. K tomu pridáva zistenie, že v demokratických krajinách sa nedajú dlhodobo udržiavať striktné opatrenia, potom to už môže hraničiť a smerovať k diktátorským režimom. Ako príklad uvádza vládu Viktora Orbána v Maďarsku, ktorá v pandemických časoch posilňuje svoju moc.
"Lockdown je nebezpečný z hľadiska politickej moci, dáva to moc politikom," hovorí epidemiológ. Spomína až polovicu populácie, ktorá "prejde" týmto ochorením, a niektorí o tom nebudú ani vedieť.
Redaktora v rozhovore zaujímalo, či má význam a je dôležité, aby ľudia vedeli, že ochorenie prekonali. Jeho odpoveď je, áno, má to význam, aby ľudia vedeli, že to prekonali, je to dôležité z hľadiska kolektívnej imunity.
Aj keď už krajiny prijali opatrenia v rôznych rozsahoch, je potom dôležité, aby sa opatrenia uvoľňovali postupne. "Určite nie nárazovo, pravidlá by mali byť uvoľňované postupne krok za krokom," hovorí profesor.
„Keď bude k dispozícii hromadné testovanie protilátok, preukáže sa, že najmenej 50 percent populácie už ochorenie prekonalo," myslí si. Takže sa môže ukázať, že úmrtnosť na ochorenie je v skutočnosti oveľa nižšia, ako sa dnes domnievame.
„Myslím si, že to, čo vidíme, je ako vlna tsunami, ktorá sa vyskytuje po celej Európe a každá krajina sa s tým vysporiadava trochu inak, ale na konci dňa vo výsledkoch krajín tam bude malý rozdiel,“ hovorí profesor. Skutočné čísla nebude mať žiadna krajina, lebo veľa ľudí tým prejde asymptomaticky a nebudú vedieť, že chorobu prekonali.
Pokiaľ však ide o súčasné čísla, tie švédske vyznievajú zatiaľ zle. V nedeľu 19. apríla je v 10 miliónovom Švédsku oficiálne 14 385 infikovaných (vykonali len 74-tisíc testov), pričom 1540 ľudí už chorobe podľahlo. Na milión obyvateľov teda majú 152 obetí, kým v USA, kde je najviac nakazených, je to v prepočte na počet obyvateľov 121 obetí na milión. Celosvetovo je na tom v prepočte úmrtí k počtu obyvateľov v tejto chvíli najhoršie Belgicko (490 na milión), nasleduje Španielsko (437 na milión), Taliansko (391 na milión) a Francúzsko (302 na milión). Keby sme sa striktne držali tohto prepočtu, najhoršie na svete by síce vyšlo San Marino, kde vychádza 1149 obetí na milión obyvateľov, ale táto krajina má iba 33-tisíc obyvateľov, takže v skutočnosti tu na koronavírus zomrelo len 39 ľudí, preto to neberieme do úvahy.
(nc)