ROZHOVOR Martin Borguľa: Je potrebné veci meniť, nie rozprávať, ako sa to nedá

Je najväčším vyzývateľom súčasného starostu Starého Mesta Radoslava Števčíka. Dlhé roky pôsobí v komunálnej politike ako poslanec miestneho a mestského zastupiteľstva. Mnohí ho považujú skôr za podnikateľa. On sám sa tomuto označeniu nebráni a tvrdí, že práve podnikanie ho naučilo orientovať sa na výsledok. Prečo naozaj odišiel zo Smeru – SD? Čo chce robiť s chátrajúcimi budovami v Starom Meste? Viac Martin Borguľa.

Kandidujete ako nezávislý. No mnohí si myslia, že ste zo Smeru vystúpili len naoko...

V Starom Meste Smer – SD nikdy nebol populárny. Vždy to bola menšinová strana. Nikdy som sa v minulosti netajil tým, že som členom Smer – SD. Keď mi v strane nejaké veci prekážali a mal som iný názor, veľmi intenzívne som sa ozýval v miestnych štruktúrach. Poukazoval som na to, čo a ako treba zmeniť. Najprv som to robil vo vnútri strany a neskôr aj verejne. Keď som pochopil, že to nikam nevedie, vystúpil som. Dnes rozprávať o dôvodoch je úplne zbytočné, lebo by to mohlo vyznieť ako ohováranie. A to som nikdy nerobil a robiť nebudem. Z politickej strany som odišiel ďaleko skôr, ako som vôbec uvažoval, že budem kandidovať na post starostu Starého Mesta.

Takže, neodišli ste zo strany preto, lebo ste si uvedomili, že s nálepkou Smeru – SD nemáte šancu?

Bolo to ďaleko skôr. A po ďalšie, vždy som tvrdil, že komunálna politika nepozná stranícke tričko. Keď je raz špinavá ulica, neexistuje pravicové či ľavicové riešenie. Existuje len manažérsky správne riešenie a schopnosť daný problém čo najefektívnejšie vyriešiť.

Je hendikepom mať v Bratislave nálepku Smeru – SD?

Pozrite sa, nie som obracač kabátov. To znamená, že, ak tu aj v minulosti boli populárnejšie strany, nikdy som sa nesnažil získavať výhody na základe straníckej príslušnosti. Vždy som sa snažil prezentovať len svojou prácou ako komunálny politik.

Patríte k najväčším absentérom na miestnych zastupiteľstvách. Ako starosta budete viac v úrade?

Pre mňa je dôležité, aby som čo najefektívnejšie zastupoval obyvateľov Starého Mesta. A keď to boli, bohužiaľ, na zastupiteľstvách často len hádky, škriepky, osobné invektívy, tak svoj čas a energiu som sa snažil využívať zmysluplnejšie na aktivity a projekty dobré a potrebné pre ľudí. Som presvedčený, že mnohé z nich sú dostatočne známe a prospešné pre všetkých, ktorí sa aspoň trošku zaujímajú o život v Starom Meste. Ale určite pri každom dôležitom hlasovaní som bol a nájdete tam môj podpis a môj hlas.

Tak poďme ku konkrétnym témam. Čo považujete za najväčšiu hanbu v Starom Meste? A čo by ste s ňou chceli urobiť?

Hoci vyše 25 rokov funguje samospráva, vyzerá to tu tak, ako to vyzerá. Nefungujú základné veci. A to zeleň, čistota, parkovanie a tiež bezpečnosť. Je to ako vo vašom byte. Najprv je potrebné urobiť si poriadok a zariadiť všetky základné veci ako kúrenie, elektrinu, plyn a podobne. A potom pracujem na nadstavbe. Vyzdobujem a skrášľujem svoje prostredie, kde žijeme a chceme ďalej žiť. V Starom Meste máme na čom stavať. Máme ohromnú históriu, tradície. Môžeme túto našu časť úplne vyšperkovať a hlavne vybudovať vzťah ľudí k Starému Mestu. No to môže fungovať až vtedy, keď začnú byť samozrejmosťou základné veci.

Skúste byť konkrétnejší...

Hnevá ma, a to nie je len kritika súčasného starostu, že 25 rokov počúvame, ako sa niečo nedá. A nie, ako sa to dá. A toto chcem a považujem za najdôležitejšie zmeniť. Je potrebné a nevyhnutné, aby už prišiel niekto, kto bude veci meniť a nie rozprávať, ako sa to nedá.

A tým človekom máte byť vy?

Mám konkrétne riešenia, ktoré chcem robiť. A budem ich robiť. Bez zbytočných výhovoriek.

Tak poďme ku konkrétnej téme, ktorá trápi obyvateľov. Bezdomovci a potkany. Čo s tým?

Rozdelím to na dve samostatné témy. Po prvé bezdomovci. Príbehy ľudí bez domova sú veľmi smutné a často tragické. Mnohí z nich boli normálne fungujúci ľudia, ktorí urobili zlé či chybné rozhodnutie a padli na samé dno. Myslím si, že treba na nich v prvom rade hľadieť ako na ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc. Ale zároveň aj oni by mali dodržiavať, tak ako každý z nás, písané aj nepísané pravidlá. Je potrebné a až nevyhnutné s nimi pracovať koncepčne. Na Hradskej ulici máme dve nočné strediská, kde ľudia bez domova môžu prespávať, urobiť si hygienu a môžu sa najesť. Nekoncepčne táto nefungujúca samospráva dovolila ľuďom urobiť denné bezdomovecké centrum na Mýtnej ulici. Priznám sa, že obdivujem týchto ľudí, čo sa o centrum starajú. Zlé však je, že práve toto denné centrum bolo zriadené bez akejkoľvek koncepcie.

Nerozumiem. V čom?

Ľudia z nočného centra sa ráno musia predierať MHD do denného centra. A keďže mnohí z nich nedodržiavajú základné hygienické návyky, tak je logické, že cestujúcim to prekáža. Denné centrum je kapacitne obmedzené, tak bezdomovci tam chodia skoro ráno a cestujú s tými, čo idú do práce. V dennom centre dostanú prácu a niekedy ani nechodia späť do nočného centra, ale prespia v blízkosti, napríklad v parčíku na Belopotockého, na Zahrebskej, na Račianskom mýte. Tento problém si samospráva vytvorila sama. Keby pracovala koncepčne, že by denné centrum zriadila vedľa nočného, k takýmto situáciám nemusí prichádzať. A po ďalšie, treba byť k nim rovnakí, ako sme prísni na iné skupiny obyvateľov. Keď raz chodia opití po meste, váľajú sa po lavičkách, špinia po meste, tak mestská polícia musí voči nim zakročiť. A, bohužiaľ, nič s tým nerobí.

Prečo?

Celé je to o tom, čo som už spomenul vyššie, že v Starom Meste 25 rokov počúvame, že sa s tým nedá nič urobiť. Stále máme nefungujúci manažment. Ryba smrdí od hlavy. Keď nefunguje starosta, pod ním nefunguje mestská polícia. A keď nefunguje mestská polícia, ľudia si tu môžu robiť, čo chcú a nie sú za to nijakým spôsobom stíhaní. Keby všetci v reťazci fungovali, s problémom bezdomovectva urobia poriadok. Je neprípustné, aby sme my a naše deti cez deň videli na mol opitého človeka ležať na lavičke. A nikto s tým nič nerobí. Dookola sa opakujú stále tie isté problémy.

Riešením je, že denné a nočné centrum by sa spojili, či by sa z centra mesta presunuli na okraj Bratislavy?

Celé je to o koncepčnej práci. Uviedol som to ako príklad absolútnej nekoncepčnosti, keď si bývalý primátor chcel pred voľbami urobiť bodík, rýchlo povolil takéto centrum v budove na Mýtnej, ktorá mu vtedy napadla. Keby premýšľal, tak denné centrum urobí na periférii vedľa nočného, čo by znamenalo, že by sa títo ľudia prirodzene zdržiavali v tejto lokalite. A to je podstatné. Toto sú úlohy pre budúceho starostu. Osobne by som to presne takto riešil. A k tomu kvalitnú mestskú políciu, ktorá by efektívne dohliadala na dodržiavanie pravidiel.

Poďme k tým potkanom. Prečo je ich tak veľa v Starom Meste?

Dlhodobo fungujú celoplošné deratizácie, ktoré sa vykonajú na jar a na jeseň. Sú povinné. Každá jedna prevádzka, dom musí urobiť deratizáciu. No tá má zmysel vtedy, keď sa to robí naozaj celoplošne. To znamená, že každý jeden dom a nielen niektorý urobí deratizáciu. A najväčším problémom je, že celoplošná deratizácia nie je nijakým spôsobom kontrolovaná. Starosta síce hovorí, že ju máme robiť, no kontrolné mechanizmy chýbajú. Keby boli, počet hlodavcov sa výrazne zníži.

To znamená, že mnohí na to kašľú a potkany sa premnožujú?

Robí sa, no len na dobrovoľníckej báze. Opakujem, nefunguje kontrola. Hoci všetci to majú ako povinnosť. Vrátane kanálov, kde sa najviac potkany zdržiavajú. Keď to vedenie samosprávy nekontroluje, tak to mnohí nedodržiavajú.

V centre mesta, kde sa premelie množstvo turistov, je mnoho schátraných budov, ktoré špatia ulice. Príkladom je Františkánske námestie. Rovnaký problém je aj budova na Záhradníckej ulici. Čo s tým? Ako donútiť vlastníkov starať sa o svoj majetok?

Opäť riešime ten istý problém. 25 rokov počúvame, ako sa niečo nedá. Pričom samospráva má dostatočné kompetencie na to, aby sa s tým dalo pohnúť.

Ako?

Zákon hovorí, že ak fyzická osoba neudržiava stavbu, je možné jej dať pokutu v prvom kole do výšky 331 eur. V prípade, že je to opakované porušenie, je to až do 33 193 eur.

Nie je to smiešna suma?

33 193 eur?

Myslela som 331 eur.

33 193 eur považujem za celkom slušnú pokutu. Ak by stav nenapravili, dá sa opakovane dávať pokuty. Nepoznám takého človeka, ktorý si môže opakovane dovoliť len tak vyhadzovať 33-tisíc eur za to, že neudržiava svoju stavbu.

Ako často je možné dávať pokuty?

Najprv sa dávajú pokuty, potom sa stanoví termín odstránenia budovy a potom znovu pokuta a podobne. Platí to pre fyzickú osobu. Pokiaľ ide o právnickú osobu, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti, tých je mnoho. Sú to aj budovy, o ktorých ste hovorili. Pri právnickej osobe je prvá pokuta 13 277 eur a druhá opakovaná je 165 196 eur. Starosta má plné právo dávať pokuty. Len to by musel mať chuť niečo s tým robiť. A tu vidíme politickú dvojkolaj. Sú rovní a ešte rovnejší. Keď máme starostu, ktorý si platí kampaň z darov sponzorov, oligarchov, musí to nejakým spôsobom aj vracať. A môže im to vrátiť aj tak, že im tieto pokuty neúčtuje.

Vy sám nemáte príliš lacnú kampaň? Ako si ju financujete? Kto za vami stojí?

Financujem si ju zo svojich zdrojov a úspor. Zaviazaný ostanem len voličom. Nikomu nemusím splácať dlhy. Ku všetkým môžem pristupovať spravodlivo. Ľudia v Starom Meste si môžu byť istí, že v takýchto prípadoch budem postupovať nekompromisne. Ak niekto má nehnuteľnosť v Starom Meste, nech sa o ňu stará. Ak nie, bude dostávať pokuty a tie potom mestská časť môže využiť na revitalizácie spoločných priestorov.

Každý Staromešťan má problémy s parkovaním. Sú návrhy, že aj rezidenti by mali platiť ročný poplatok. Aké sú vaše návrhy? Platiť či neplatiť? 

Môžem byť pre niekoho sympatický a pre iných nie, no pri mne si môžu byť všetci istí, že vždy hovorím pravdu. Čo si myslím, to aj poviem. V predvolebnej kampani by bolo určite pekné sľubovať voličom, že každý jeden bude mať špičkové miesto. To sa ale nedá. Všetkým hovorím, že parkovacia politika, ktorú budem presadzovať, výrazne zvýši šancu, aby sme vedeli zaparkovať. Jednoznačne je potrebné presadzovať rezidenčné parkovanie – bezplatné a prednostné. Každý Staromešťan by mal mať preukaz a nárok na rezidenčnú kartu, s ktorou by vedel zaparkovať v celom Starom Meste. Parkovacia politika má z môjho pohľadu dva problémy. Po prvé, parkovanie v Starom Meste nie je jednotné. A druhým je, že nefunguje manažment a samospráva. Výsledok je, že opäť aj v tomto prípade nefunguje mestská polícia. Kdekoľvek si hocikto zaparkuje, nie je stíhaný. Keď sa prejdete po Šoltésovej ulici, minimálne polovica áut nemá rezidenčnú kartičku. A nikto ich za to nestíha. Musíme zabezpečiť funkčnú mestskú políciu a vymožiteľné pravidlá parkovania. A potom sa nám bude všetkým lepšie parkovať.

Povedzme si pravdu, že pre mnohých ste skôr podnikateľom ako komunálnym politikom. Ako budete riešiť prenájom lukratívnych priestorov, ktoré patria Starému Mestu? Viete zaručiť, že to bude transparentné a nebudú v prenájme vaši kamaráti?

V prvom rade treba povedať, že Staré Mesto už nedisponuje žiadnymi lukratívnymi priestormi. Všetky krásne priestory boli počas minulých období rozpredané a nehanbím sa povedať, že rozdané.

Staré Mesto už nemá nič?

Má nejaké drobné priestory ako pivnice, kobky. Som človek orientovaný výsledkovo. Podnikanie ma naučilo pracovať manažérsky správne. Toto isté chcem ponúknuť Starému Mestu pri správe a nakladaní s majetkom. Lukratívne priestory už naša mestská časť nevlastní, no stále disponuje verejnými priestranstvami a množstvom nebytových priestorov, z ktorých viem pre mestskú časť získať dodatočný príjem. A tento potenciál sa dnes nevyužíva. Dá sa v tomto pokročiť dopredu. Staromešťania vedia takto získať viac príjmov do rozpočtu.

(lb)