ROZHOVOR Roman Ruhig - Jediný pronárodne orientovaný kandidát

Plánuje stavať nájomné byty pre ľudí, aby sa nemuseli zadlžovať hypotékami. Chce odstrániť diskrimináciu Bratislavčanov pred tými, ktorí nemajú prihlásený trvalý pobyt a trávia tu väčšiu časť roka. Doteraz sa mu podľa jeho podarilo presadiť zmeny v daňových zákonoch, ktoré boli v prospech ľudí. Ako primátor chce myslieť na všetky sociálne skupiny obyvateľov. Kandidát na primátora Bratislavy Roman Ruhig.

Podľa prieskumov verejnej mienky a aj podľa rôznych ankiet medzi favoritov na post primátora nepatríte. Čo vás motivovalo ohlásiť kandidatúru?

Musel som sa úprimne pousmiať. Keď som bol tínedžer, mal som perfektný bicykel, značky favorit. Dnes sa nedá hovoriť o super favoritoch podľa ankiet na post primátora. Títo favoriti majú totiž svojich pánov, ktorých ovládajú určité skupinky a nebude ich ovládať občan. Ja by som namiesto favoritov hovoril o stajniach vraníkov, ktorých ovládajú ich džokeji. Majitelia stajní už polroka a viac robia pre svojich koníkov predvolebnú kampaň na post primátora. Volič by mal vedieť, že títo akože favoriti už majú svojich jazdcov, ktorým ide len o biznis na úkor Bratislavčanov. Môj dôvod kandidatúry je práve zrušiť tieto stajne, ktoré sa pretavujú v rodinkárstve a korupčnej politike. Moja motivácia je ukázať spoluobčanom, že Hlavné mesto SR bude slúžiť obyvateľom mesta a nie úzkej skupine developerov a oligarchickým skupinkám, ktorým ide len o zisk.

 V akej oblasti teraz pracujete?

Pracujem ako právnik v advokátskej kancelárii. Moja práca je aj hobby. Môžem tak pomáhať ľuďom, ochraňovať práva a právom chránené záujmy našich spoluobčanov. Určite na primátora nekandidujem kvôli platu, zisku ako poniektorí moji protikandidáti. Môj hlavný príjem je z podnikateľskej činnosti, ktorú som začal vykonávať od roku 1990. Za 28 rokov môjho podnikania som postavil  a zrekonštruoval niekoľko stavieb, z ktorých mám hlavný príjem na živobytie mojej rodiny. Okrem toho jedna z mojich spoločností pomáha malým a stredným podnikateľom so službami ekonomického poradenstva.

Ako ste sa doteraz aktivizovali ako občan a obyvateľ Bratislavy? Čo sa vám podarilo presadiť či uskutočniť?

Moja občianska aktivita okrem ekonomickej pomoci spoluobčanom bola vždy v ochrane spotrebiteľa a ochrane ľudí pred nezákonnými rozhodnutiami štátnej a verejnej správy, v správnych konaniach. Jednou z mojich aktivít je aj ochrana životného prostredia. Nie som typ človeka, ktorý sa vychvaľuje a upozorňuje na seba cez médiá, keď vykonáva verejnoprospešnú činnosť. Bežne sa snažím čistiť lesné chodníky, zbierať odpadky v rámci mojich vychádzok s mojím štvornohým priateľom. Ak sa pýtate, čo sa mi podarilo presadiť, tak je to niekoľko zmien v daňových zákonoch, ktoré vzišli z mojej obhajoby daňových subjektov proti finančnej správe v správnom súdnictve. Na základe zrušených nezákonných rozhodnutí štátnej správy správnymi súdmi, štát musel vykonať zmeny v zákonoch. Jedným z prípadov zmien zákonov bol aj môj boj za zrušenie daňovej licencie, pre jej diskrimináciu. Dnes daňové licencie sú už zrušené.

Kto sú vaši voliči?

Mojím voličom je každý, kto chce zmenu na lepší, bezpečný a zdravý život v našom hlavnom meste. Každý má právo na slušný a dôstojný život. Mojím cieľom je, aby spoluobčan, volič mal oporu vo svojom volenom zástupcovi na poste primátora, vrátane poslancov. A to počas celého štvorročného volebného obdobia a nie, aby volič bol použitý len v deň volieb. Zástupca voličov na poste primátora musí myslieť na všetky sociálne skupiny obyvateľov, všetky generácie, či sú to deti, tínedžeri, celé rodiny, slobodné mamičky, pracujúci, športovci, vrátane našich starkých.

 Ktoré skupiny Bratislavčanov chcete osloviť?

Netriedim Bratislavčanov na skupiny. Pre mňa sú si všetci rovní v dôstojnosti i v právach. Mojím cieľom vždy bolo a je pomáhať ľuďom, nie ich deliť. Súčasné obdobie sa naša spoločnosť trieští a mojím cieľom je ich stmeliť po vzore Svätoplukových troch prútov.

V čom ste iný a lepší od iných kandidátov?

Môžu to skôr posúdiť voliči, keď si preštudujú jednotlivé programy súčasných kandidátov na post primátora Bratislavy. Môj program môžu voliči nájsť na webovej stránke ruhigroman.sk. Pozrel som si program mojich súperov a opäť tam vidím len frázy, sľuby bez racionálnych riešení. Napríklad, všetci sa predháňajú, ako vyriešia mestskú hromadnú dopravu, ale v ich programoch chýba motivácia pre občanov, aby cestujúci viac využívali verejnú dopravu. Ja som v tejto otázke jasnejší a zreteľnejší. Tiež chcem odstrániť diskrimináciu Bratislavčanov pred tými, ktorí tu nemajú prihlásený trvalý pobyt a trávia tu viac času ako vo svojom trvalom bydlisku. Mesto tým dochádza o nemalý príjem zo štátneho rozpočtu na podielovej dani. Takýchto neprihlásených spoluobčanov tu máme okolo 243-tisíc a naše mesto je z tohto dôvodu aj tretím najzadlženejším mestom na Slovensku. Racionálne riešenie v cestnej doprave je, aby sa pre Nebratislavčanov zaviedlo  solidárne elektronické cestné mýto, aby Bratislava mala z čoho budovať dopravnú infraštruktúru. Časom by mestská hromadná doprava mohla byť v meste zadarmo. Samozrejme, že mýtom nechcem diskriminovať tých, čo prichádzajú za prácou do Bratislavy z prímestských obcí a miest. Mojím cieľom je vybudovať mestskú verejnú hromadnú dopravu aj do prímestských obcí a miest.

 V ktorej mestskej časti bývate?

Ja som doslovne Bratislavčan a nielen súčasť jednej z mestských častí. Môj život sa odohráva v celom meste Bratislavy, aj keď mojím trvalým bydliskom, od založenia mojej rodiny, je mestská časť Rača - Krasňany.

Čo by ste tam chceli zmeniť?

Obávam sa, že naša mestská časť raz stratí svoj charakter. A to pre neriadenú zástavbu bytovými komplexmi v našich vinohradoch, ktorá už postupne zasahuje do lesov. Ak bude tento trend pokračovať, je možné, že raz skončí aj tradičné Račianske vinobranie. Krasňany sú najstarším sídliskom Bratislavy. Za 68 rokov existencie tohto sídliska pribúdajú novostavby bez budovania cestnej infraštruktúry a hlavných dopravných ciest smerom do centra Bratislavy. V našej mestskej časti chýbajú parkovacie miesta a skultivovanie športovísk pre mládež a občanov, ktorí si chcú po práci oddýchnuť aktívnym športovým pohybom. Čo všetko chcem zmeniť? Je to veľmi široká téma. Popisujem ju aj ako kandidát na primátora vo svojom programe, nakoľko problémy v našej mestskej časti sú obdobnými problémami ako v celej Bratislave.

 Ako sa prepravujete po meste?

Väčšinou ma môžu ľudia vidieť chodiť pešo. Ak idem do práce, respektíve na súdy pre množstvo právnych dokumentov, vtedy musím jazdiť autom. Samozrejme, v rámci voľna v letných mesiacoch rád vybehnem von aj na bicykli.

Ktorá zo skupín Bratislavčanov je najviac ohrozená a prečo?

Bratislava má veľmi veľa dlhodobo neriešených problémov v oblasti bezpečnosti našich detí či sociálnych problémov, ktoré sú rôznorodé. Asi jedným z najväčších problémov sú ľudia, ktorí sú zadlžení až za hranice únosnosti tejto doby. Veľa ľudí pozná, čo je to exekúcia. V Bratislave vďaka exekúciám prišlo mnoho ľudí o svoj domov a dnes tu máme okolo 5- tisíc žijúcich na ulici. Mesto nemá žiadnu efektívnu koncepciu na riešenia tohto problému, aby títo spoluobčania mohli dostať druhú šancu. Pomoc tejto sociálnej skupine je potrebné začať brať zodpovedne a budovať sieť pomoci posilnením streetworku, čiže pomoci priamo v uliciach a tiež dobudovaním kamenných zariadení typu nízkoprahovej dennej služby a útulku.

Prezentujete sa ako hrdý Slovák, dnes sa takáto prezentácia spája s extrémistickými skupinami. Neobávate sa, že vám to v predvolebnom boji v Bratislave skôr uškodí?

Vlastenectvo človeka k svojej vlasti, k svojmu štátu, k svojmu mestu, k svojej krajine nemôže nikomu ublížiť. Tak, ako každý by mal byť hrdý na svojich rodičov a na svoje deti, tak by mal byť aj hrdý na svoju vlasť. Dnešná spoločnosť má kŕče, ak počuje niekoho, že miluje svoju vlasť a takýchto ľudí považuje za extrém. Ak vlastenectvo je brané za extrémizmus, potom si treba položiť inak otázku, či je   v rámci globalizácie v poriadku, že Slovensko stratilo vlastnú potravinovú sebestačnosť a dnes nám dovážajú potraviny druhej kategórie? Je Slovák horší ako iný Európan v západnej časti Európy?

Tvrdíte, že každý má právo na bývanie. Plánujete stavať viac nájomných bytov a za akých podmienok?

Podľa „Európskej sociálnej charty“ a jej revidovanej úpravy v článku 31 je uvedené, že „Každý má právo na bývanie“. Slovenská republika prijala časť jednotlivých článkov z charty do vnútroštátnej právnej úpravy, avšak článok 31 „Právo na bývanie“ neprevzala. Tu však môže mesto v rámci sociálnych programov riešiť otázky bývania a to: „Podporou prístupu k bývaniu na primeranej úrovni, predchádzanie bezdomovectvu a jeho zníženie s cieľom jeho postupného odstránenia, sprístupnenie ceny bývania tým, ktorí sú bez dostatočných zdrojov“. Naše hlavné mesto po vzniku Slovenskej republiky 1993 nebuduje nové nájomné byty a mnoho ľudí skončilo bez domova. Tento problém je aj zrkadlom bezdomovectva. Mladí ľudia sa nemajú možnosť osamostatniť, zakladať si rodiny. Rovno sa zadlžia hypotékami. Potom sa nečudujme, že obyvateľstvo starne a sociálny systém zlyháva. Mesto musí využiť Štátny fond rozvoja bývania a začať stavať nájomné byty tak, aby boli cenovo prístupné pre ľudí. Cena nájomného bytu musí byť nastavená tak, že mesto bude vedieť splácať splátky Štátnemu fondu rozvoja bývania a po splatení bude mesto vedieť odpredať tieto byty za zostatkovú cenu nájomcovi, ak o to požiada.

Mnohí za najväčší problém Bratislavy považujú parkovanie, dopravu. Ako by ste to riešili?

Ak chceme, aby naše mesto malo peniaze na rozvoj modernej dopravnej infraštruktúry a mestu chýbajú financie zo štátneho rozpočtu z podielovej dani, ktorá sa, žiaľ, rozdeľuje podľa trvalého bydliska občanov, tak zlyhal štát pri solidarite s hlavným mestom. Rovnako zlyhali aj doterajší primátori Bratislavy. Podľa zákona o hlavnom meste je primátor oprávnený zúčastňovať sa na rokovaní vlády pri prerokúvaní otázok, ktoré sa týkajú záujmov a potrieb Bratislavy a predkladať vláde v týchto veciach vlastné návrhy. Ak vláda odmietne zmenu zákona o podielovej dani na prerozdelenie podľa vytvorených pracovných miest v mestách a obciach a stále bude trvať na diskriminačnom prerozdeľovaní podielovej dane cez trvalé bydliská, tak Bratislava zavedie cestné elektronické mýto pre tých, čo tu nemajú trvalé bydlisko. Bude to solidárny poplatok za vstup a jazdu s motorovými vozidlami v hlavnom meste. K otázke parkovacej politiky zlyháva vedenie mesta, lebo nemá dostatočnú reguláciu pre výstavbu novostavieb. Developerom mesto môže určiť povinnosť pri polyfunkčných a bytových stavbách vyššie koeficienty pre parkovacie miesta vrátane príspevku na dopravnú infraštruktúru. Doterajší primátori fungovali s developermi, kde ruka ruku myje a šetrili im náklady pri povoľovaní stavieb, aby mali väčšie zisky, o ktoré sa radi podelili s pánmi na radnici. Ak mi voliči dajú hlas, tak určite dôjde k razantným zmenám, kde developer už nebude pánom, ale posledné slovo bude mať občan.

Chcete, aby mesto vybudovalo zelené nájomné parkovacie domy. Z čoho by sa mali financovať?

Vo vyspelých mestách bežne parkovaciu politiku rieši radnica a nečaká na investorov, ktorí predražia nájom v parkovacích domoch. Výstavbou zelených parkovacích domov môže mesto v prvom rade chrániť zeleň tak, že parkovacie domy budú mať zelenú strechu využitú pre oddych alebo športoviská. Samozrejme, nie v každej mestskej časti sa to dá. Napríklad v Starom Meste, kde stoja bytové domy, bude musieť mesto riešiť výstavbu parkovacích miest pod súčasnými cestami a vytvoriť dvojúrovňové cestné komunikácie. Nie však v historickom jadre mesta. Historické jadro okrem zásobovania a verejnej hromadnej dopravy by malo mať zákaz vstupu osobným automobilom, okrem vozidiel pre invalidov. Na otázku, z čoho stavať parkovacie domy je, že mesto musí získať viac finančných zdrojov do svojho rozpočtu buď od štátu, alebo pristúpiť za náhradu straty finančných prostriedkov z podielovej dane, a to cez elektronický mýtny systém, z ktorého sa bude financovať modernizácia cestných komunikácií, parkovacích plôch, ale aj moderná verejná hromadná doprava. Ak vybudujeme naše mesto na úroveň 21.storočia v cestnej a verejnej doprave a nebudeme konečne zadlžovať Bratislavčanov, tak potom aj zrušíme elektronické mýto. Aj preto som sa rozhodol kandidovať na post primátora Bratislavy, aby som pomohol nášmu mestu a jej obyvateľom.            

(pr)