ROZHOVOR - Matúš Vallo: Chcem v meste dobré vzťahy. Hádky problémy nevyriešia
Zdroj: TASR
Hovorí, že je Bratislavčan s dobrým tímom a plánom. Kandiduje za primátora Bratislavy. V rozhovore hovorí o svojom vzťahu k tomuto mestu. O tom, ako ho architektúra priviedla k mestskému aktivistovi a neskôr aj ku kandidatúre. Pýtali sme sa na riešenia, ktoré so svojím Teamom Vallo prináša.
Ste rodený Bratislavčan, ale počas svojho života ste žili v rôznych mestách vo svete. Prečo ste sa vrátili do Bratislavy?
Som človek, pre ktorého sú veľmi dôležité vzťahy. Či už v Ríme alebo Londýne, kde som dlhšie žil, som si vedel nájsť rýchlo priateľov a dodnes s nimi udržujem kontakty. Tie najsilnejšie vzťahy však pre mňa boli vždy tu v Bratislave. Tiež som stále Bratislavu považoval za skvelé miesto pre život, napriek tomu, že je to mesto, ktoré nevyužíva svoj potenciál na sto percent. Príkladom je aj to, ako málo ťažíme z toho, že tu máme takú úžasnú rieku ako je Dunaj alebo skvelé Karpaty.
V ktorých mestských častiach Bratislavy ste žili a ku ktorým máte najbližšie?
Vyrastal som na konci Dúbravky, kde sme bývali. Pamätám si, ako sme veľa chodievali k Technickému sklu na záhradu. V mojej piatej triede základnej školy sme sa presťahovali do Starého Mesta, čo bola úplná zmena. Vymenil som dobré sídlisko s dobrou dostupnosťou do lesa, na skok od Devínskej Kobyly, za centrum mesta. Tam som zase využíval, že som mohol všade chodiť pešo. Navštevoval som množstvo krúžkov, chodil som na Jesenského školu a začal navštevovať tábornícky oddiel Vlčia svorka, čo bola úžasná partia. Chvíľu som žil aj v Ružinove vo štvrti 500 bytov.
Zmenil sa Váš pocit z Bratislavy, keď ste prišli do metropol ako Londýn, Rím či New York?
Určite to bolo veľké vytriezvenie. Keď sme tu, nejako si zvykneme na rozbitý chodník, ošarpané fasády, na zlé riešené verejné priestory. Pamätám si, že keď som sa prvýkrát vrátil po roku späť do Bratislavy, zrazu som videl všetky tie chyby, ktoré som predtým ani nevnímal. Myslím si, že to vytriezvenie z návratu a zároveň moje štúdium architektúry, mi nedovolilo to nechať tak a začal som sa zaujímať o zmenu mesta.
Ako architekt navrhujete budovy, ale mesto nie je len o budovách...
Presne, ako hovoríte. Vždy keď riešim podobu budovy, musím sa pozerať na to, ako funguje so svojím okolím. Či esteticky a výškovo zapadá do okolitej zástavby, ale musím myslieť aj na to, kde budú ľudia tráviť čas a ako sa tam budú cítiť, keď z tej budovy vyjdu na ulicu do verejného priestoru. Dennou prácou architekta je uvažovať o meste.
Dobre, ale nie každý architekt kandiduje za primátora. Čo vás k tomu vedie?
Keď som začal robiť so svojím kolegom, tiež architektom, Oliverom Sadovským projekt Mestské, začal som dostávať pozvánky na odborné konferencie, kde som napríklad mohol diskutovať so šéfkou dopravy z New Yorku alebo s riaditeľkou kultúry v Londýne. Tam som pochopil na základe príbehu iných skvelých komunálnych politikov s aktivistickou minulosťou, že len aktivizmom mesto nezmením a začal som sa pripravovať na kandidatúru na post primátora. Mojou prirodzenou vlastnosťou je spolupracovať a spájať okolo seba ľudí, ktorí vedia o jednotlivých oblastiach viac ako ja sám. Aj vďaka tomu máme Plán Bratislava, ktorý je najkomplexnejší návod na lepšie mesto, aký sme tu kedy mali. Vyšiel knižne a jeho plná verzia má na internete vyše 600 strán.
Čo je podľa Vás potrebné urobiť v našom meste ako prvé?
Určite ukončiť hádky primátora s poslancami, kvôli ktorým sa dôležité veci nepohli dopredu. Na zmenu potrebujeme primátora, ktorý má odbornú podporu, nejde na magistrát sám, ale má svoj tím. Práve preto som dva roky venoval veľké úsilie tomu, aby som spojil 76 najlepších odborníkov na mesto pre písanie Plánu Bratislava. Časť z nich ide kandidovať so mnou do zastupiteľstva a u ostatných budem rád, ak prídu pracovať na magistrát.
Najviac sa medzi Bratislavčanmi skloňuje doprava. Ako sa dá spraviť doprava v Bratislave plynulejšia?
V prvom rade si potrebujeme prestať stavať vzdušné zámky a vylepšiť to, čo tu dnes máme. Doprava v Bratislave kolabuje dnes a my nemôžeme čakať so založenými rukami na metro, ktorého sa naša generácia možno ani nedožije. Nosným dopravným systémom v Bratislave je električka a vieme na ňu čerpať zdroje z EÚ. Kľúčové električkové radiály v Dúbravke, Ružinove a Petržalke musíme predĺžiť a modernizovať jej koľajiská, aby bola rýchlejšia. Musíme jej dať prioritu na križovatkách a vybudovať pekné a funkčné prestupné uzly. Napríklad na Račianskom mýte je takýto prestupný uzol nevyhnutnosť. Tam, kde nevieme dostať električku, musíme posilniť autobusy a mali by sme tiež zaviesť nové expresné linky, ktoré nestoja na každej zastávke, ale dokážu rýchlo ľudí prepraviť na dlhé vzdialenosti.
Nebudú ale aj tieto autobusy trčať v zápchach?
Nemusia, ak urobíme to, čo urobiť máme. Potrebujeme znížiť počet áut, ktoré denne prichádzajú do Bratislavy. Na to slúži jednotná parkovacia politika zvýhodňujúca rezidentov a na to tiež budú slúžiť záchytné parkoviská postavené na vonkajšom okruhu mesta. Chceme, aby vstup do mesta autom pre dochádzajúcich bola tá najdrahšia alternatíva. Máme tiež dáta o tom, že časť ľudí presadne na bicykle, keď budú mať bezpečné a od cesty oddelené cyklochodníky. Vieme o konkrétnych lokalitách, kde na pozemkoch mesta dokážeme postaviť za osem rokov až 75 km takýchto chodníkov. Nebudeme len maľovať značky bicyklov na asfalt.
To ale nie sú úplne nové riešenia. Predpokladám, že ste to od mnohých počuli...
Áno, problémom je, že o týchto riešeniach všetci roky len rozprávajú, ale pritom to dodnes nikto neurobil. Nemáme postavené ani jedno záchytné parkovisko, nemáme funkčnú parkovaciu politiku, MHD má prioritu na križovatkách len minimálne a oddelených cyklociest máme len zopár kilometrov. Ak by existovalo jedno zázračné riešenie, už by dávno bolo na stole. Existuje len množstvo menších, aj menej populárnych, ale treba ich urobiť. Som presvedčený, že potom menej času strávime v zápchach, menej stresov zažijeme pri parkovaní a MHD sa pohodlne a rýchlo dostaneme, kde chceme.
Nebudú Vám na to chýbať skúsenosti z politiky?
Vnímam ako výhodu, že som nezaťažený politickými vzťahmi. Mnoho ľudí sa ma pýta, či ma systém nezomelie a či tiež neskončím v hádkach, ktoré sú dnes medzi primátorom a zastupiteľstvom. Moja odpoveď je, že chcem priniesť do mesta novú kultúru spolupráce, a preto do toho nejdem sám, ale so skvelým tímom ľudí, ktorí pod značkou Team Vallo kandidujú do mestského zastupiteľstva. Vieme, čo nás čaká a sme na to pripravení.
Vráťme sa ešte k programu. Bratislava je dynamické, rýchlo sa rozvíjajúce mesto. Ako zabezpečíte, aby nezabúdala na svojich starších obyvateľov?
Stále hovorím, že kvalitné mesto spoznáte podľa toho, či vidíte na ulici sa pohybovať malé deti a seniorov. Deti znamenajú, že mesto je bezpečné, že je dobre zregulovaná doprava a seniori tráviaci čas vo verejnom priestore zase hovoria o tom, že je spravený kvalitne a funkčne, že si majú kde sadnúť, oddýchnuť a porozprávať sa. Keď sa rozprávate s ľuďmi vo vyššom veku, väčšina z nich sa obáva momentu, keď budú odkázaní na starostlivosť od rodinných príslušníkov. Nechcú im byť na obtiaž a boja sa, že to naruší ich vzťahy. Mesto má poskytovať domácu opatrovateľskú službu a tiež podporovať existujúcich neverejných poskytovateľov, aby každý, kto spĺňa kritériá, mal túto službu zabezpečenú. Vďaka tomu aj mladí ľudia budú vedieť, že v čase, keď nie sú alebo nemôžu byť so svojimi rodičmi, je o nich dobre postarané a ich spoločný čas potom môžu tráviť omnoho kvalitnejšie. To je presne tá myšlienka, o ktorej stále hovorím. Pre život v meste sú dôležité medziľudské vzťahy a vedenie mesta tomu musí napomáhať.
(pr)