Pýtame sa kandidátov na primátora: Aká je vaša obľúbená legenda o Bratislave?
Kandidáti na primátora bojujú o svojich voličov. No my sme sa rozhodli, že vám ich predstavíme trošku inak. Ľudskejšie... Položili sme im niekoľko otázok, ktoré budeme postupne uverejňovať... Tou prvou je: Ktorá je vaša najobľúbenejšia legenda o Bratislave a prečo?
Václav Mika:
Na prekvapenie to je moderná legenda, aj keď je skôr smutná ako obľúbená a mnohí si ňou ospravedlňujú svoju nečinnosť. Bratislava vraj nemôže čerpať eurofondy. Pravdou je, že ich čerpať môže, ale nerobí to tak, ako by mohla. Veď z nich môžeme budovať a modernizovať električkové trate, nové cyklocesty či rozširovať zeleň a „zelené“ projekty. Legendy slúžili našim predkom, aby si nevysvetliteľné javy alebo minulosť prikrášlili. Tak sa zdá, že zodpovední v našom hlavnom meste sa od minulých generácií veľmi neodlišujú.
Ján Mrva:
Vždy keď idem od Hlavného námestia na zastupiteľstvo, prejdem si Starú radnicu so zrakom hore. Je to fascinujúca budova plná mýtov a legiend. Nie je to náhoda, radnica je síce najstaršia radnica u nás na Slovensku, ale nepostavili ju na tento účel. Budova, neskôr mnohokrát prestavaná do dnešnej podoby, bola súkromnou rezidenciou richtára Jakuba, zakladateľa vplyvného rodu Jakubovcov, ktorí si rozumeli s Arpádovcami aj Anjouovcami. Vďaka nim Bratislava v stredoveku prosperovala. Na nich hľadím ako na svoj príklad. Ich dom, dnešná Stará radnica, je plný zakódovaných posolstiev. A prečo pozerám hore? Lebo najväčšie tajomstvo je hneď za bránou - v gotickej klenbe, ktorú možno vidieť v priechode na nádvorie. Je tam zobrazených niekoľko tvárí. Legenda hovorí, že jedna z nich patrí kráľovi Karolovi Róbertovi, ktorý vrátil Bratislavu do uhorských rúk. Ďalšie sú však záhadné, osobitne ženský reliéf. Povráva sa, že patril kráľovej milenke, ktorú dal Karol Róbert richtárovi Jakubovi za ženu, čo bola vtedy veľká česť. Nikto už dnes nezistí, ako to bolo a záhada možno zostane záhadou. Choďte sa tam určite pozrieť. Uvidíte niečo, čo mohli vidieť stovky generácií Bratislavčanov. Keď som chodil na súťaže Poznaj svoje mesto, ten príbeh sa mi veľmi zapáčil, ale nielen tento a veru nielen táto budova či kút Bratislavy.
Ivo Nesrovnal:
Mám rád všetky legendy o Bratislavčanoch, ktoré ukazujú na ich osobitné schopnosti, odvahu a statočnosť. Napríklad keď v roku 1052 nemecký cisár Henrich zaútočil na Uhorsko, tak bratislavské knieža Zotmund sa vraj ponoril do Dunaja, navŕtal nemecké lode, potopil ich a Nemci museli odtiahnuť. Páči sa mi aj legenda o Karolovi Jettingovi, bratislavskom Robinsonovi, ktorý trikrát padol do zajatia, trikrát utiekol a vrátil sa do svojej vlasti.
Matúš Vallo:
Je taká vtipná legenda, ktorá sa spája s Michalskou bránou. Vraj ten, kto prejde bránou a zadrží počas toho dych, bude mať šťastie. Možno preto dnes musia Bratislavčania na rôznych miestach v Bratislave stále zadržiavať dych.
(lb)