Prvá kalvária v Uhorsku bola v Prešporku

Protireformácia respektíve rekatolizácia priniesla do strednej Európy nový, dovtedy neznámy fenomén. Bolo to budovanie kalvárií, miest, pripomínajúcich vrch v Jeruzaleme, na ktorom zomrel Ježiš Kristus.

V stredoveku si kresťania Ježišovo utrpenie a jeho smrť na Veľkú noc pripomínali najmä pašiami. Tie sa obyčajne čítali v kostole a veriacim sa pri nich názorne ukazovalo, ako Krista ukrižovali, ako bol uložený do hrobu a ako neskôr vstal z mŕtvych. Pritom sa používali trojrozmerné predmety ako napríklad Kristov kríž a hrob. Socha Krista mávala pohyblivé horné končatiny, aby ho bolo možné po sňatí z kríža uložiť do hrobu a po vybratí z hrobu zasa sochu v scéne nanebovstúpenia vytiahnuť otvorom v klenbe chrámu „do neba“. Takáto socha sa zachovala v Hronskom Beňadiku, k nej patriaci „boží hrob“ je však už vyše sto rokov v zbierke arcibiskupského múzea v Ostrihome.

V 17. storočí, keď stále hrozilo nebezpečenstvo tureckej okupácie a rozmach protestantizmu, hľadala katolícka cirkev prostriedky, ktoré by veriacich k cirkvi pripútavali viac než omše a modlitby. K nim patrila aj okázalá nádhera pútnických miest, ku ktorým, hoci v menšej miere, patrili aj kalvárie. Po vzore jeruzalemskej Golgoty musela byť kalvária situovaná na zďaleka viditeľnom, nezalesnenom kopci. Najmä kríž s Ukrižovaným musel byť odvšadiaľ viditeľný, preto sa kalvárie až do polovice 20. storočia starostlivo udržiavali, a náletové stromy sa z kopcov včas odstraňovali.

Hádam prvú Kalváriu na území Uhorska založili v hlavnom meste kráľovstva, v Prešporku, dnešnej Bratislave v roku 1694 na mieste, kde sa roky predtým údajne zdržiaval nepriateľ, podľa povesti turecké vojsko, aby obsadil mesto. Bol to markantný holý kopec na sever od mesta, medzi dvoma hlbokými údoliami, v jednom z nich vybudovali v polovici 19. storočia železničnú trať do Viedne. Po pominutí tureckého nebezpečenstva sa občania mesta na podnet jezuitov pustili do stavby kaplniek pripomínajúcich jednotlivé udalosti, ktoré predchádzali Ježišovmu ukrižovaniu. Jednotlivé objekty stavali až do roku 1725, zariaďovacie predmety pribúdali aj neskôr.

Na rozdiel od iných kalvárií tu stáli aj zastavenia, ktoré predstavovali Ježiša v mladosti, jeho rozlúčku s Matkou či väznicu. Mimoriadna a aj väčšia bola baroková kaplnka svätého Petra, ktorá do sledu zastavení krížovej cesty nepatrí. Nad jej štítom sa vznášal plechový kohút, pripomenutie biblickej udalosti, keď kohút zakikiríkal po tom, čo Peter zaprel Krista. Kaplnka bola ešte v roku 1958 vo veľmi dobrom stave, zatvorená veľkou mrežovou železnou bránou. Na vrchole Kalvárie stáli tri drevené kríže, na prostrednom z nich kvalitný bronzový korpus Ukrižovaného z roku 1700. Neďaleko stála ešte kaplnka božieho hrobu, ktorá vonkajšou fasádou pripomínala kaplnku v Jeruzaleme.

V blízkosti Kalvárie žili pustovníci, o areál Kalvárie sa staral rád kapucínov. Do polovice 20. storočia bol areál v pomerne dobrom stave, Krista na kríži bolo mimoriadne dobre vidno napríklad z námestia pred hlavnou stanicou. Potom nastal úpadok a zámerné ničenie historickej pamiatky. Z areálu si vykrajovali parcely tí, ktorí mali na stavbu víl. Jednotlivé kaplnky sa búrali pri rozširovaní ulice a pri výstavbe nových obytných objektov. Nástenné maľby zanikli bez dokumentácie a bez stopy. Niektoré kamenné sochy sa dostali do múzeí a galérií, iné ľudia rozkradli. Kamenní anjelici sa dodnes povaľujú v blízkej súkromnej záhrade.

Čo zlomyseľne nezničil človek, to zničila príroda. Na mieste pôvodne holého kopca sa bez náležitej údržby rozrástol les náletových stromov. Rozrušil múry a základy barokových stavieb, korene stromov rozryli aj niektoré chodníky a schody.

Pred rokmi vznikla snaha bratislavskú Kalváriu obnoviť. Počas viacerých sezón sa podarilo s pomocou študentov zo zahraničia vyčistiť chodníky a miesta kaplniek, ktoré ešte nie sú zastavané. Nastal však problém. Tvrdosť zákona či neústupnosť ochrancov prírody zabraňujú bez vysadenia iného stromu alebo vysokej finančnej náhrady vyťať nekvalitné stromy, ktoré ďalej likvidujú túto historickú pamiatku. Pritom dnešný majiteľ Kalvárie nemá ani finančné možnosti, ani voľné miesto, kde by nové stromy vysadil. A tak v začarovanom kruhu asi zvíťazí nie ľudský rozum, ale príroda. A Bratislava bude mať miesto rekonštruovanej historickej pamiatky figu drevenú. Teda figy tam asi neporastú, ale drevo určite.