Na vile Hanačka miznú secesné maľby

Vinohrady, situované na západ od areálu Hradu a od ulice Palisády, sa stali v dvadsiatych rokoch 20. storočia rozsiahlym staveniskom. Vznikol tu rad parciel a celkom nové ulice.

Projektovaná zástavba rodinnými domami mala predovšetkým vyriešiť bytový problém mnohých štátnych úradníkov, ktorí urobili kariéru v novej republike. Jednotlivé domy stavali pre svoje rodiny dobre finančne situovaní jednotlivci, banky pre svojich zamestnancov, stavební podnikatelia pre stavebné družstvá. Domy členov stavebných družstiev (hovorilo sa im „čakatelia“) sa stavali podľa jednotného projektu, len detaily alebo situovanie domu boli odlišné.

Keďže väčšina stavebníkov bola českej národnosti, pokúšali sa novovzniknutú ulicu nazvať menom „Národní ulice“. Ujalo sa však pomenovanie po blízkom hrade, „Hradská“, neskôr „Hradná“. Pomerne dlhá ulica stúpala k terajšej Mudroňovej vo viacerých serpentínach. Neskôr jednotlivé úseky ulice navzájom oddelili a každý dostal vlastné pomenovanie. Dolná časť ulice sa volala Mamateyova, po roku 1959 ju premenovali na Koreničovu.

Jedným z členov Stavebného družstva štátnych zamestnancov a učiteľov bol maliar a grafik Jaroslav Votruba (1889 až 1971), známy najmä pre svoje nespočetné obrazy z Vysokých Tatier. Svoj dom (terajšia adresa Koreničova 6), ktorý je postavený podľa toho istého projektu ako susedné, odlíšil maľbami na fasáde. Na čelnú fasádu namaľoval ešte v intenciách secesného maliarstva postavu krojovanej ženy s nápisom, ktorý bol súčasne menom vily, „Hanačka“. Ľudovými ornamentmi zdôraznil orámovanie vstupných dverí domu a rímsy nad oknami. Najvýraznejšie však pomaľoval pás pod strechou ornamentmi, ktoré čerpal z ľudovej výšivky a z ľudovej keramiky. Ľudoví džbánkari často používali motívy zvierat. Z tých Votruba prevzal uháňajúceho zajaca a jeleňa, ktorých namaľoval zlatožltou farbou na severnú fasádu domu vedľa veľkého okna ateliéru.

Nedávno Votrubov dom zmenil majiteľa. Už tam nežijú jeho potomkovia, ktorí s pietou dom udržiavali. Nový majiteľ sa rozhodol pre prístavbu na strane záhrady. Čerstvo postavený múr prístavby surovo reže Votrubom namaľovaný podstrešný pás. Z jeleňa ostala odkrytá už len polovička. Možno pri „oprave“ fasády zmizne celý. K prestavbám a prístavbám v tejto časti mesta sa vyjadruje aj príslušný pamiatkový orgán. Je možné, že by pamiatkari nevedeli o unikátnych maľbách z roku 1924, ktoré bolo treba chrániť?

Na blízkej Tvarožkovej ulici stojí dom, ktorý pre svojho brata, bankového riaditeľa, navrhol architekt Juro Tvarožek. Aj ten dom je ozdobený maľbou Jaroslava Votrubu. Aj tú by bolo treba zachrániť kým nie je neskoro.