18. Pár krásne zarastených dvorov zostalo

Keď vojde nič netušiaci okoloidúci koncom tisícročia do dvora na Dunajskej ulici - štipne sa do líca, či sa mu to nesníva: divokoromanticky zarastená záhrada s altánkom, zimozel, ovocné stromy, trávička - i v letnej horúčave chládok.

Áno, niekoľko krásnych dvorov za fasádami starých domov prežilo až do dnešných čias! Choďte si ich rýchlo pozrieť, možno tu dlho nebudú! Z väčšiny záhrad a dvorov za domami na Dunajskej ulici sú už vyasfaltované parkoviská, predajne áut, teplárne či len smetiská. Starí architekti komponovali mesto tak, aby malo pľúca. Ulice boli dláždené - ale dvory za domami zostali rozkvitnutými záhradami.

Ach, tí starí architekti! Milovali Bratislavčanov a my sme si ich veľmi vážili. (Potomkovia Ing. arch. Harminca doteraz bývajú na Dunajskej ulici.) Pľúca našej Dunajskej ulice - bujne zarastené dvory - dostali po vojne zabrať! Za socializmu nemali starí architekti nijaké slovo. Nastúpili vidiečania so svojimi predstavami veľkomesta. Mizla jedna záhrada za druhou - „dvorná“ architektúra vymrela. Predstavte si zubára, ktorý by vám spravil v dutine ústnej horný rad zubov podľa svojich predstáv: jeden strieborný, dva zlaté, potom by dva zuby vynechal, na ďalšom zube by vyvŕtal spredu dieru a nechal tak... jedným slovom urobil by z vás štrbavého krásavca.

Dunajská ulica je už roky štrbavá. Nemusela by byť - ale mladí architekti to tak vymysleli. No - ARCHITEKTI! To označenie bolo pre ich povolanie nepatričné. Som presvedčený, že povolanie mestského architekta za socializmu bolo jedno z najponižujúcejších. Určite sa našli takí, ktorí mali zdravé projekty. Kam zmizli ich koncepcie? Zmizli kdesi v košoch funkcionárov národných výborov a domových správ. Vo dvoroch museli byť agitačné strediská, garáže, sklady národných podnikov a vôbec - čo sa majú veľkomestskí ľudia uprostred hlavného mesta zaoberať záhradkárstvom? V centre mesta má byť hotel Centrál, obchodný dom Centrum (Prior, Tesco...), Centrálne úrady a Centrálne kúrenie. Všetko, čo nebolo centrálne, začali budovatelia búrať a potom nastúpili búrači, ktorí začali budovať.

Keď idete po Dunajskej ulici, neviete narýchlo posúdiť, čo je zbúrané a čo vybudované. Môžem vás ubezpečiť, že rovno v strede mesta - za domami oproti detskému ihrisku na Dunajskej ulici zostalo pár krásne zarastených bujne rozkvitnutých dvorov - akýchsi oáz, zo zvyškov mestských pľúc. Mestské pľúcka na betóne. Vojdite teraz v lete do oáz a povedzte mi, ako vám je ? Človeka v tých dvoroch ovanie zvláštny smútok po starej Bratislave, ale ovanie ho aj chladivý čerstvý vzduch. Ja tam chodím pravidelne na dva deci vzduchu. Niekedy si dám aj liter-dva.

Poznám sa totiž s odborníkmi a viem, čo v Bratislave dýchame. Vzduch je na označenie toho, čo vdychujú Bratislavčania, príliš krásne slovo. Opýtajte sa ochranárov, aké si spôsobili problémy, keď za socializmu zverejnili rozbor bratislavského vzduchu. Ten rozbor dlho mestskí súdruhovia utajovali. Elaborát o bratislavskom vzduchu bol súčasťou samizdatu. Som presvedčený o tom, že tí, čo doštudujú architektúru na vysokej škole po roku 2000, vrátia našej ulici záhradne priestory. V Aténach mali za domami záhrady aj dvetisíc rokov pred naším letopočtom. To ešte v našom Dunaji dovideli Hotentóti až na dno - taký bol priezračný!

Július Satinský