16. V máji sme odjakživa chodili na „čiringle“

V máji mali chlapci z Dunajskej ulice odjakživa heslo „ČIRINGLE“. Začalo sa totiž chodiť na čerešne a čerešne mali odjakživa krycí názov „čiringle“. Na čiringle sa chodilo k Bulharom, lebo tam boli už v máji najsladšie a najchrumkavejšie. Priamo na Dunajskej sa chodilo na moruše. No to až neskôr. V máji sme sa vydávali na „májovky“ k okoliu Malého Dunaja.

Pozemky okolo Malého Dunaja obrábala bulharská menšina, ktorá potom na Centrálnom trhovisku vykrikovala od skorého rána „paradajkata, paprikata, kalerabata“. Bulhari boli veľmi veselí a družní ľudia. U Pajčeva boli vôbec najsladšie čerešne na svete. Malý Dunaj tečie do veľkého Dunaja ešte dodnes, ale čerešňových stromov je podstatne menej.

Bratislavčania ovocné sady vyrubovali, lebo potrebovali miesto na nové panelákové sídliská. Ani nie tak pre seba. Bratislava sa stala pre Horniakov i Východoslovákov Mekkou, New Yorkom, sídelným mestom. Aj Bulharom išiel kšeft. Čerešní im síce po nájazdoch chalanov z našej ulice zostalo menej, ale za to cibuliek, reďkoviek predali hodne.

Tie čiringle rástli v dlhých alejach. Cesty boli prašné, asfaltéri nastúpili až po vojne. Môj otec vyšiel chlapcom z Dunajskej v ústrety a kúpil záhradu pri Malom Dunaji. Hneď pri bráne bola čerešňa s nádherne sladkými bledými čerešňami. Boli pukotavo tvrdé a mamky ich zavárali. Uprostred záhrady bola obrovská čerešňa, pod ktorou bol - čuduj sa svete - bazén! Amerika, Afrika - paradajka, paprika! Najprv sme sedeli na čerešni ako sliepky na pántiku a keď sme sa najedli, skákali sme do bazéna. Pri Malom Dunaji sa rodil životný štýl naskutku slovenskej aristokracie, ktorú tvorili chlapci z Dunajskej ulice.

K frajerskému štýlu konzumácie čiringlí patrilo jesť ich aj s kôstkami. Kto kôstky vypľúval, bol bedár, niktoš, pľundriak! Skutočne sme jedli čerešne aj s kôstkami a môžem vám povedať, že sa nám nikdy nič nestalo. Len vás prosím, nedávajte tieto noviny do rúk deťom - aby nás nenapodobňovali! Ktovie čo by urobili čiringlové kôstky v bruškách dnešnej - bez urážky - dengľavej generácie Bratislavčanov?

V máji začali chlapcom z Dunajskej ulice pomaly rásť chĺpky pod nosom a Bulhar Grančar - ktorý mal najkrajšie dcéry z celej Dunajskej a okolia - spozornel. No v tom veku nás ešte viac zaujímali čerešne ako čučoriedky. Na čučoriedky sme začali chodiť, až keď sme boli starší gymnazisti. Pri Malom Dunaji mali Bulhari už vtedy dômyselné závlahové systémy. Hadice s vodou používali aj na nás, keď sme sa nenápadne začali motať v máji pod čerešňami. Občas sme dostali „špricer“ aj niekoľkokrát, takže sme mali denne niekoľkonásobne preprané košele. Košele uschli, ale čmuhy okolo úst od čerešní nás prezradili. Ktovie kam chodia chlapci z Dunajskej ulice na čiringle dnes? Lebo kam chodia Bulhari - to viem. Majú príjemný klub na Laurinskej ulici.

Július Satinský