Výročie: Prológ Nežnej revolúcie sa písal v Bratislave, od zlomových udalostí uplynulo 35 rokov

Zdroj: Archív TASR

Mesiac november je do našich dejín zapísaný obrovskými písmenami. Presne pred 35 rokmi sme odštartovali náš boj za slobodu a demokraciu – za hodnoty, ktoré však nie sú automatické a nemusia byť večné. Pripomína to aj výstava Pozor, hranica! Devín v železnej opone 1948 – 1989, ktorú k polo-okrúhlemu výročiu pripravilo mestské múzeum spolu s Ústavom pamäti národa.

17. novembra si pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu. Práve v tento dátum sa totiž v roku 1989 v Prahe konal pochod študentov, ktorý skončil brutálnym zásahom polície a dal do pohybu udalosti, ústiace do pádu komunistického režimu. Bratislavskí študenti pritom vyšli do ulíc už deň predtým a napísali tak úvodnú kapitolu či prológ Nežnej revolúcie.

Jedným z impulzov pre zrod študentskej akcie boli represie komunistickej moci voči predstaviteľom tzv. Bratislavskej päťky, ktorí si chceli dôstojne uctiť pamiatku obetí sovietskej invázie v auguste 1968. Študenti sa o 17. hodine zišli na Mierovom (dnes Hodžovom) námestí a kráčali cez dnešný Podchod študentov 16. novembra 1989 smerom na Námestie SNP držiac sa za ruky. Na Hviezdoslavovom námestí si pripomenuli sviečkovú manifestáciu, ktorá sa tu konala 25. marca 1988, a skandovali heslo: „My chceme slobodu.“ O nemilosrdnom zovretí železnej opony sme v Bratislave vedeli veľmi dobre...

Mesto za železnou oponou

Komunisti prevzali moc v Československu vo februári 1948. Následne na dlhé desaťročia znemožnili občanom rozhodovať o spravovaní štátu v slobodných voľbách a spustili vlnu masového teroru a perzekúcií proti skutočným aj domnelým odporcom.

Počty obetí sú obrovské. Podľa Ústavu pamäti národa (ÚPN) bolo v Československu za tzv. protištátne činy popravených 250 ľudí, do 600 ľudí zavraždili vyšetrovatelia Štátnej bezpečnosti pri výsluchoch a do 8000 väzňov režimu zahynulo v baniach, väzniciach a lágroch. Asi 500 ľudí prišlo o život pri úteku, ktorému sa režim snažil zabrániť streľbou vojakov Pohraničnej stráže, elektrickými zátarasami, nášľapnými mínami alebo špeciálne vycvičenými psami. Známy je prípad len 18-ročného Nemca, ktorý sa rozhodol emigrovať cez Bratislavu. V auguste 1986 sa ubytoval v Študentskom domove Družba a o týždeň chcel prekročiť hranicu do Rakúska. Vo večerných hodinách kliešťami prestrihol drôtené zátarasy, no signalizácia zalarmovala dvojčlennú hliadku Pohraničnej stráže Kopčany a tá vypustila vycvičené, mimoriadne agresívne psy. Neozbrojený mladík proti nim nemal šancu... K úplne nezmyselným tragédiám patrila aj smrť iba 11-ročného Jožka Galusa, ktorý v septembri 1952 na doske plával cez rieku Morava do Rakúska. Hliadky naňho vypálili 142 rán z ľahkého guľometu, 14 rán z pušky a 67 rán zo samopalu.

Zdroj: ÚPN

​Ostnaté drôty a pohľad na hrad Devín. 

Napriek tomu, že podľa článku 13 Všeobecnej deklarácie ľudských práv má „každý právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny“, komunistický režim svojich občanov uzavrel a znemožnil im slobodu cestovania. Ochrana štátnej hranice bola postavená nad hodnotu života, a tak dostala železná opona medzi Západom a Východom aj svoju fyzickú podobu. Peter Mikle z archívu Ústavu pamäti národa vysvetľuje, že ako prvé boli v roku 1949 vybudované ploty v Petržalke. „Zaujímavé je, že boli vystavané z tzv. koristného, alebo trofejného ostnatého drôtu, ktorý tu zanechala ustupujúca nemecká armáda,“ hovorí. Pod hradom Devín začali prvé technické prekážky stavať až o dva roky neskôr, keď jeden z miestnych obyvateľov preplával rieku Morava s rodinou a priateľmi vo vozidle nemeckej armády. Na hrad sa v 50. rokoch bez špeciálneho povolenia vôbec nedalo dostať a ďalších takmer tridsať rokov ste počas jeho prehliadky priamo pod sebou videli ploty s vysokým napätím, zátarasy a ostatný drôt. „Kedykoľvek vás mohli kontrolovať, legitimovať, a to aj neskôr, keď už boli opatrenia miernejšie. Veľmi jednoducho vám mohli odoprieť vstup do tej lokality, čo je už pre dnešnú generáciu úplne nepredstaviteľné,“ hovorí vedúci hradu Devín Milan Zálešák. Časť z technických prekážok postupne v priebehu 60. rokov zmizla, úmerne tomu však narástol počet ľudí, ktorí devínsky úsek strážili. Počet uniformovaných príslušníkov sa blížil k stovke a okrem nich tu pôsobil aj systém dobrovoľnej pomoci zo strany civilného obyvateľstva. „Práve pohraničné roty v priestore Devína, Devínskej Novej Vsi a Petržalky mali okrem živej sily aj veľký počet takýchto dobrovoľných pomocníkov pohraničnej stráže,“ pripomína Mikle. Bližší pohľad na toto obdobie ponúka výstava Pozor, hranica! Devín v železnej opone, ktorá je na hrade inštalovaná do konca roka 2025.

Na obete komunizmu nesmieme zabudnúť

V miestach, ktoré boli v minulosti bránou k lepšiemu životu, ale aj cestou do hrobu, dnes stojí Cyklomost slobody. V roku 2013 pri ňom odhalili Pamätník obetiam železnej opony, prelomenú mramorovú tabuľu s menami 42 ľudí, ktorí prišli o život pri pokuse emigrovať cez rieku Moravu do Rakúska. Obete komunistického režimu si pripomíname aj pri pamätníku priamo pod Devínskym hradom, ktorý má podobu rozstrieľanej brány s vyhnutou kovovou mrežou. Položiť kvet či zapáliť sviečku tam môžete prísť kedykoľvek, práve v novembri sa však na týchto miestach pri príležitosti Nežnej revolúcie konajú aj rôzne podujatia.

Zdroj: BSK

​Už 9. novembra sa o 10., 13. a 15. pri Bráne slobody začína komentovaná prehliadka okolia hradu Devín ako významného miesta ležiaceho na bývalej železnej opone s riaditeľom Archívu ÚPN Petrom Miklem. O týždeň neskôr (15. a 16. novembra) sa zas koná Víkend zatvorených hraníc, počas ktorého si môžete prostredníctvom rôznych aktivít pripomenúť, ako sa žilo za železnou oponou. „Je dôležité nezabúdať na históriu a dôležité medzníky, ktoré sa odohrali. Rovnako je našou povinnosťou si dobu neslobody pripomínať a ukazovať aj tým, ktorí ju nezažili, ako napríklad vyzerala taká triviálnosť – prechod cez hranice. Život si treba vážiť, aj slobodu, a nebrať ju ako samozrejmosť. Máme obrovské šťastie, že môžeme žiť slobodne, cestovať a vyjadrovať sa. Vážme si, čo máme a myslime na to, čo museli obetovať iní,“ povedal Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý podujatie organizuje.

(ak, tasr)