Smutný príbeh: Pripomeňme si osud bratislavského učiteľa, ktorého život vyhasol v koncentračnom tábore

Zdroj: Archív autora

Život občas píše aj nesmierne smutné príbehy a niektorí ľudia sú na tomto svete príliš krátko. K takým patrí aj bratislavský učiteľ Josef Schütz (na fotografii z roku 1929 so svojou triedou na Masarykovom čs. štátnom reálnom gymnáziu v Bratislave), ktorého si v týchto dňoch pripomíname hneď z niekoľkých dôvodov.

Josef Schütz sa narodil 1. augusta 1905 v českom Kostelci nad Orlicí a po absolvovaní Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity podobne ako mnohí jeho spolužiaci prišiel na Slovensko pomáhať s výchovou domácej inteligencie. V septembri 1929 začal učiť telocvik a zemepis na vtedajšom Masarykovom čs. štátnom reálnom gymnáziu (dnes Grösslingová), kde k jeho žiakom patril aj neskorší člen činohry Slovenského národného divadla František Dibarbora či sólistka opery SND Mária Kišoňová-Hubová.

Schütz sa svojim zverencom venoval aj po vyučovaní. Viedol krúžok ľahkej atletiky, učil žiakov plávať a chodil s nimi na povestné petržalské Lido a do krytej plavárne, usporadúval spoločné výlety do Luhačovíc či Vysokých Tatier... Schütz inklinoval aj k umeniu - založil jazzband a ako herec aj režisér sa venoval ochotníckemu divadlu. Doba mu však nepriala. Tolerancia k inakosti, ktorú na Slovensku vtedy zastupovali aj Česi a Židia, postupne vyprchávala a začal prevládať názor, že cudzí učitelia zaberajú miesto domácim. Ku koncu júna 1939 prepustili z dôvodu cudzej štátnej príslušnosti aj Josefa Schütza, ktorý už v tej dobe pôsobil na gymnáziu v Nitre. Obľúbený učiteľ žiakom povedal, že dostal žltačku, a prázdniny preto strávi u rodičov. Posledné, čo v slovenskej škole uvidel, bol dojímavý odkaz na tabuli: „Nech sa nám náš zlatý pán profesor Schütz v zdraví vráti.“

Zdroj: Archív autora

​Josef Schütz.

To sa však už nestalo. Schütz zamieril do svojho rodiska, ktoré už v tej dobe patrilo do Protektorátu Čechy a Morava. Začal učiť na Pelclovom gymnáziu v Rychnove nad Kněžnou a tam žiakom okrem vedomostí vštepoval aj lásku k športu, najmä basketbalu. Situácia sa však prudko zhoršovala. Pár dní po začiatku vojny v septembri 1939 nacisti učiteľom a žiakom zakázali oslavy výročia vzniku Československej republiky a 17. októbra prišla správa, že sa všetky vysoké školy na tri roky zatvárajú a deväť akademikov bolo zastrelených. Jedným z nich bol aj nedávny absolvent rychnovského gymnázia. O deň neskôr zatvorili všetky divadlá, kiná aj knižnice a začal platiť zákaz zhromažďovania. Všetci študenti museli chodiť do školy jednotlivo a policajti dostali rozkaz do každého zhluku ľudí strieľať. Neskôr zakázali vzdelávanie židovských detí, rozpustili združenie skautov aj Sokola a študenti sa museli dokonale naučiť spievať nemeckú hymnu.

Ich učitelia však dopadli oveľa horšie. Na základe udania dvoch členov pedagogického zboru zatklo začiatkom roka 1943 Josefa Schütza a jeho päť kolegov gestapo. Ich byty prehľadali, učiteľov podrobili vypočúvaniu a deportovali do Terezína a ďalej do Birkenau. Konca vojny sa dožili len dvaja šťastlivci, ktorých previezli do koncentračného tábora v Buchenwalde. Josef Schütz k nim však nepatril. Zomrel 23. apríla 1943 ako 38-ročný, údajne na týfus. Túžba žiakov po obľúbenom učiteľovi sa tak už nikdy nenaplnila...(bs, ak)
Foto: archív autora