Spomienkový album 03/1999

Roku 1938 postavili na Štúrovej ulici medzi terajšou Gorkého a Jesenského ulicou novú budovu Národnej banky podľa projektu Emila Belluša. Banke musel ustúpiť rad meštianskych domov. Za ich fasádami z 18. a 19. storočia sa často skrývalo aj stredoveké murivo.

Už od 13. storočia sa pred južnými hradbami mesta rozprestieralo sídlisko rybárov, lodníkov a remeselníkov. Tých pochovávali zrejme na dávno zaniknutom cintoríne okolo kostolíka svätého Ondreja Apoštola, ktorý býva považovaný za patróna rybárov. Dnešná Gorkého ulica sa volala Ulicou sv. Ondreja, Ondrejova či Ondrejská. Kostolík zbúrali pred rokom 1311.

Údajne v roku 1742 postavili na nárožie ulice k domu, ktorý stál na mieste terajšej bankovej budovy sochu apoštola svätého Ondreja od neznámeho sochára. Vtedajším obyvateľom mesta socha vlastne nahrádzala tabuľku s pomenovaním ulice. Iná socha toho istého svätca stála na moste Rybárskej brány a neskôr ju preniesli k stĺpu sv. Jozefa, ktorý stál pred kostolom kláštora Notre Dame. Ďalšia, oveľa menšia, je v skupine svätcov na podstavci stĺpu najsvätejšej Trojice na Rybnom námestí.

Keď pripravovali miesto - stavenisko pre palác banky, socha svätého Ondreja musela opustiť svoje historické miesto. V roku 1942 ju renovovali a umiestnili na nový podstavec v parku medzi kláštorom saleziánov a Mestským bitúnkom (teraz trhovisko) na konci Záhradníckej ulice (križovatka s Miletičovou). Ondrejskú ulicu premenovali v roku 1932 na Goetheho a v roku 1945 na Gorkého.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer