Zdroj: Archív TASR
Nedajte si ujsť túto príležitosť! Na móle pred nákupným centrom Eurovea na nábreží Dunaja otvorili unikátnu výstavu porovnávacích fotografií pri príležitosti 80. výročia bombardovania Bratislavy a továrne Apollo 16. 6. 1944 - 16. 6. 2024. Pripravili ju Ľubomír Deák a Mario Varga z OZ Bratislava a jej Premeny, potrvá až do konca augusta.
Exteriérová výstava, ktorú otvorili v sobotu 8. júna, bude prístupná počas celého leta zadarmo. Uvidíte doteraz nepublikovane fotografie z Bratislavy vrátane okolia rafinérie Apollo od Ľuboša Tupého, Antona Šmotláka, Slovenského národného archívu, Rodiny Berlín, Pavla Poljaka, súkromných archívov, archívu OZ Bratislava a jej Premeny, ako aj z Archívu mesta Bratislavy, ktorý je zároveň spoluorganizátor výstavy. Aktuálne fotografie exponoval Ľubomír Deák. Projekt podporila i mestská časť Ružinov v rámci svojho dotačného programu. Čo sa vlastne pred 80 rokmi v našom meste dialo?
„Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944 je považované za jednu z najtragickejších udalostí v histórii mesta počas druhej svetovej vojny. Tento deň znamenal prvý letecký útok amerického letectva na hlavné mesto Slovenskej republiky a bol súčasťou širšej kampane západných Spojencov proti cieľom Osi v strednej Európe,“ pripomína Ľuboš Tupý, nadšenec a zberateľ predmetov druhej svetovej vojny, ktorý vlastní album fotografií z bombardovania (časť z nich vyšla aj v knihe Bomby nad Bratislavou).
Na výstave uvidíte doteraz nepublikovane historické fotografie a k nim aktuálne zábery na to isté miesto.
Organizátori podujatia Mario Varga a Ľubomír Deák (zľava)
Hlavným cieľom náletu amerických bombardovacích lietadiel pred 80 rokmi bola bývalá rafinéria Apollo, a to pre podozrenie, že významne zásobuje nacistov na východnom fronte. Z fabriky neostalo takmer nič, popri nej však bomby zasiahli aj veľa civilných objektov, o život prišlo množstvo ľudí. Cenné informácie o výrobe v Apolke vrátane fotografií získavala pre Spojencov priamo vo fabrike vtedy ani nie dvadsaťročná Beatrix Čelková, prezývaná Trixi, ktorá sa tam zamestnala. So svojou prácou mohla byť spokojná, no nebola. Bilancia obetí bola totiž strašná: desiatky mŕtvych, spálených, zohavených tiel. „Pre tie obete sa navždy budem trápiť. Hoci všetci ma presviedčali, že benzín, ktorý by Apolka pre nacistov vyrobila, by znamenal stonásobne väčšie utrpenie... Dodnes neznášam pach pečeného mäsa,“ zverila sa najmladšia špiónka Európy v roku 1967 uznávanému novinárovi a publicistovi Jurajovi Verešovi.
Zimný prístav v Bratislave po bombardovaní
Za krátkych desať minút sa Apolka zmenila na horiacu fakľu. Ľuboš Tupý dodáva, že okrem rafinérie boli cieľmi bombardovania aj Zimný prístav a Štefánikov most cez Dunaj. Nálet poškodil množstvo obytných budov a významných stavieb vrátane Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží a mestských plynární.
VIDEO:
Podľa odhadov si bombardovanie vyžiadalo životy 118 až 770 osôb, údaje sa rôznia. Až 717 ľudí bolo po nálete nezvestných a 585 zranených. Priamo v areáli rafinérie zahynulo počas náletu 74 zamestnancov (niektoré zdroje uvádzajú 72 zamestnancov). Aj materiálne škody boli obrovské, ale ešte výraznejší bol dopad na psychiku obyvateľov.
Jedna z bratislavských ulíc po bombardovaní
Bomby zasiahli i mnohé civilné objekty, o život prišli desiatky ľudí.
„Na jednej strane to posilnilo odbojové tendencie a na druhej strane obracalo verejnú mienku proti Spojencom, najmä Američanom. Tento útok tak zmenil vnímanie vojny medzi slovenským obyvateľstvom a viedol k vážnejšiemu vnímaniu leteckých poplachov. Bratislava si ale nevydýchla a nasledovali ďalšie bombové útoky vedené ako americkým, tak aj sovietskym letectvom, celkovo ešte šesťkrát, a to 20.septembra 1944, 14. októbra 1944, 6. decembra 1944, 7. februára 1944, 26. marca 1945 a sovietskym letectvom 21. - 22. februára 1945. Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944 ostáva v pamäti ako pripomienka hrôz vojny a jej dopadov na civilné obyvateľstvo,“ dodáva Ľuboš Tupý.
(ac)