Zdroj: Archív TASR
Neďaleko Patrónky stála kedysi dedina Sellendorf, známa nielen mlynmi, ale i tým, že bola prekliata, pretože jej obyvatelia boli podľa povesti chamtiví a bezcharakterní. Koluje o nej viac strašidelných legiend, na nasledujúcich riadkoch si prečítajte tie najznámejšie, ktoré spomínali spisovateľka Mária Ďuríčková a publicista Igor Janota.
Do Sellendorfu, alebo aj Seelendorfu - dediny duší z 13. až 15. storočia, si chodievali mlieť múku nielen ľudia z nášho mesta, ale takisto zo širokého okolia. Okrem deviatich mlynov tu bolo i deväť hostincov, úrodné role a vinohrady. Dedina bola preto veľmi bohatá, avšak jej obyvatelia nehospodárili s peniazmi skromne, radi totiž hýrili. Zvykli si na život na vysokej nohe a snažili sa na každom jednom zákazníkovi zarobiť čo najviac.
Raz vraj Sellendorf navštívil starček s fúrikom plným obilia, ktoré si chcel dať pomlieť na múku. Chamtivý mlynár ho však okradol a keď sa šiel starý muž sťažovať seelendorfskému richtárovi, pomoc uňho nenašiel. Starčeka pri odchode z dediny sprevádzali ešte aj posmešky miestnych mladíkov, preto v hneve dedinu preklial. Prepadla sa pod zem, ale duše jej obyvateľov sú vraj doteraz odsúdené na bezcieľne blúdenie... Chamtivosť, no možno skôr bezbožnosť mládeže, zničila Seelendorf. Nešťastie sa stalo na Vianoce, ale nielen preto sa treba v tento deň vyhýbať danému miestu (Prešporčania to odporúčali ešte aj v 20. storočí).
Podľa legendy sa totiž raz za rok, práve na Štedrý deň, dedina opäť objaví. Keby ste na ňu narazili, neberte si nič od jej duchov, museli by ste v nej zostať už navždy. Ak by ste však mali so sebou aspoň zrnko pšenice a dali si ho zomlieť v niektorom z mlynov, dedinu vyslobodíte.
K mlynu Klepáč sa viaže známa legenda o mladých zaľúbencoch, ktorých prekliala mlynárka.
Akých duchov by ste tu mohli stretnúť? Napríklad aj mladých zaľúbencov, ktorých spomína publicista Igor Janota v knihe Legendy a mýty starej Bratislavy (vydavateľstvo PT Marenčin). Píše, že na Štedrý deň sa vám môže podariť zazrieť dve čudesné stvorenia - zajaca s poľovníckym klobúkom na hlave, ktorého naháňala líška s ľudskou hlavou. Podľa legendy sú to mlynárova dcéra Anička a lesník Janko, ktorým nebolo súdené byť spolu a už roky čakajú na vyslobodenie. Mlynár, majiteľ ôsmeho mlyna Klepáč na Železnej studničke a vychýrený majster svojho remesla, mal totiž spolu s manželkou vyhliadnutého pre svoju dcéru iného ženícha, a tak nepriali začínajúcej láske. Keď poľovník Janko prišiel na Štedrý deň do mlyna na vinšovačku a objal svoju krásnu Aničku, nahnevaná mlynárka začala trieskať s lopatou o zem a kričať: „Bodaj by ťa, chlap jeden bezočivý, čert v tejto chvíli na zajaca premenil a nemal by si pokoja na svete. Ani od ľudí a ani od dravej zveri. A ty, dcéra nehodná, bodaj by si sa na líšku premenila a neprestajne tohto zajaca po všetkých kútoch lesa prenasledovala!“
Od tých čias každý Štedrý večer od polnočnej omše do svitania pobehuje v lese na Železnej studničke zajac v poľovníckom klobúku a za ním líška s krásnou dievčenskou tvárou. Keď ich uvidíte o rok, skúste im pomôcť. Vraj stačí, ak sa s priateľom alebo priateľkou pred nimi pobozkáte, kliatba zmizne...
Aj takéto tajomné legendy sa viažu k nášmu mestu. Spisovateľka Mária Ďuríčková v doslove svojej knihy Bratislavské povesti píše, že práve tieto báje sú pamäťou zložitej minulosti Bratislavy a dôvodom, prečo sú také rozmanité, je fakt, že vždy bola križovatkou ciest. Aj preto tu stojí slovenská báj vedľa nemeckej ságy, židovské motívy vedľa fragmentov českých alebo juhoslovanských...
Dlhoročný boj dôchodcu Viliama Sedlára a skupiny okolo podnikateľa Michaela Dragašiča o mlyn Klepáč na Železnej studničke mal nečakané rozuzlenie - plánovaná dražba sa nakoniec nekonala, objekt kúpil Alojz Hlina.
• Z histórie Klepáča
Podľa záznamov z polovice 18. storočia vlastnil usadlosť Mathias Strohofer, v 19. storočí Henrich Hackl, neskôr mlynár Krištof Cellér, ktorý ho v roku 1842 predal bratovi Samuelovi. K ďalšej zmene vlastníka prišlo v roku 1855, potom v roku 1911, kedy mlyn kúpil staviteľ Ľudovít Gratzl a prestaval ho na výletnú reštauráciu.
V roku 1921 sa majiteľom mlyna stal Jozef Raban, po ňom (v rámci reštitúcie v 90. rokoch) Ľudmila Rabanová Sedlárová, ktorá sa tam narodila a rozhodla sa venovať ho deťom a mládeži. Keď zomrela, vlastníkom mlynu stal jej manžel Viliam Sedlár, dnes 94-ročný dôchodca, od ktorého ho vlani kúpil podnikateľ a politik Alojz Hlina - zabránil tak hroziacej dražbe lukratívneho majetku. Sľúbil, že mlyn bude využívať podľa pôvodných predstáv manželov Sedlárovcov.
(bn, BSK, TASR)