Zdroj: Shutterstock
K Michalskej veži v historickom centre Bratislavy, ktorá v týchto dňoch prechádza generálnou obnovou, sa viažu mnohé legendy. Duch mestského kata či tajomnej Čiernej pani sa tam vraj dodnes zjavuje, občas poučiť aj vzlyky upálenej krásnej Agáty... Pripomeňte si tajuplné príbehy.
Strašidelné príbehy, tajomné legendy a rôzne povery oživuje aj seriál Bratislavského samosprávneho kraja. Keď napríklad pôjdete popod Michalskú bránu v noci, mali by ste byť ticho. Vo veži totiž spí nepokojným spánkom duch mestského kata - svedomie ho ťažilo natoľko, že jeho duša nemôže odpočívať. Hoci popravoval na príkaz mestských pánov, vedel, že niektorí ľudia boli nevinní. Ak kata zobudíte, zíde dole za vami, a kto k nemu nebude úctivý, môže prísť o hlavu.
Ďalšia povera hovorí, že skúšku úspešne zloží iba ten študent, ktorý pod Michalskou vežou nepreriekne nahlas ani jediné slovo, kým ňou neprejde.
Neodporúča sa ani priblížiť sa k veži hodinu pred polnocou, pretože pod Michalskou bránou a v blízkych uličkách sa zjavuje tajomná Čierna pani. Je to panna Uršuľa, ktorá podľa povesti bývala spolu s kamarátkou Agátou neďaleko veže. Obe sa zaľúbili do toho istého mládenca, ten si však vybral Agátu a žiarlivá Uršuľa ju obvinila z bosoráctva. V tej dobe neboli potrebné na usvedčenie dôkazy a Agátu upálili. Uršuli to však šťastie neprinieslo, utrápila sa na smrť a v čiernych šatách dodnes blúdi okolo veže a prosí o odpustenie. Počuť vraj aj vzlyky Agátinho ducha...
Pamätný reliéf na Hurbanovom námestí pripomína miesto upálenia prvej obete honu na čarodejnice v Prešporku.
Príbeh krásnej bylinkárky z Podunajských Biskupíc Agáty, ktorá bola prvou obeťou honu na čarodejnice u nás, priblížila dávnejšie v Bratislavských novinách sprievodkyňa dejinami a blogerka Katarína Králiková. Nešťastná žena 24. mája v roku 1602 skončila na hranici postavenej medzi Župným a Hurbanovým námestím vo veku ani nie 30 rokov. „Jej životný príbeh má niekoľko verzií a ten skutočný sa už zrejme nikdy nedozvieme. Máme však celý zoznam priznaní, ktoré Agáta urobila po dlhom a bolestnom mučení,“ pripomenula sprievodkyňa dejinami.
Socha Dievča s havranmi pod Bratislavským hradom je spomienkou na všetky ženy v našom meste, ktoré v stredoveku nespravodlivo obvinili z bosoráctva a upálili.
K Michalskej veži sa viaže i legenda, podľa ktorej radní páni počas ohrozenia ukrývali do sochy archanjela Michala dôležité dokumenty. My už vieme, čo v nej bolo: tajomstvo odhalil vlani v októbri reštaurátor Stanislav Kožela, keď otvoril časovú schránku – malú medenú krabičku ukrytú v hlave sochy. Naši predkovia nám odkázali napríklad zapečatenú malú kapsulu s relikviami deviatich svätých mučeníkov, poskladané pergamenové písomnosti, dobové platidlá, dokument s podpisom archivára Jakuba Gürtha, ale tiež svedectvo z roku 1758 s menami štyroch stavebných a tesárskych majstrov a staviteľov: ´Pri tejto stavbe sme prácou rúk usilovne pomáhali, až sme s pomocou Božou vyviedli do výšky túto vežu. Vy, ktorí nájdete túto ceduľku a prečítate ju, spomeňte si na nás zomrelých a pomodlite sa za naše úbohé duše. Anno, Domini po narodení Ježiša Krista, 1758, 20. júna.“
V pôvodnej časovej schránke z roku 1758 bola aj kapsula s relikviami deviatich svätých mučeníkov.
V zreštaurovanej a pozlátenej plastike archanjela Michala bojujúceho s drakom - satanom je teraz už nová časová schránka s novým odkazom od nás, súčasníkov, pre našich potomkov, ktorí ho budú hľadať možno o sto či dvesto rokov. Archanjel ho pred pár dňami vyniesol na vrchol Michalskej veže a bola to udalosť, ktorú sledovali stovky Bratislavčanov.
Z histórie veže
• Začala sa stavať v 2. polovici 13. storočia, jej dnešná podoba s výškou takmer 51 m je z polovice 18. storočia.
• Slúžila ako jedna zo štyroch brán do mesta, spolu s Laurinskou, Rybárskou a Vydrickou, aj ako požiarna strážnica. Bola najvyšším bodom mestského opevnenia
• Od júla 2021 prechádza generálnou obnovou, ktorá má byť ukončená v prvom polroku 2023.
(bn)