Zdroj: koláž abn - FB Monarchisti
Dnes, teda 4. januára si pripomíname 94 výročie úmrtia významného verejného činiteľa, cirkevného hodnostára I náboženského spisovateľa Samuela Zocha. Ten sa narodil 18. decembra 1882 v Cerove a počas svojho relatívne krátkeho života bol pri mnohých významných dejinných udalostiach, akou bol napríklad vznik Československej republiky v roku 1918.
„Práve po vzniku ČSR pôsobil v rokoch 1918 až 1919 najskôr ako správca SNR pre Bratislavu a okolie, neskôr ako župan a vládny komisár Bratislavskej župy a mesta Bratislavy. Ako prvý slovenský župan bratislavskej župy a mesta Bratislavy sa zaslúžil o usporiadanie národnostných pomerov, riadny chod zásobovania a výroby, zriaďoval a podporoval kultúrne a školské inštitúcie. Zaslúžil sa o zaistenie Žitného ostrova pre ČSR. Roku 1919 sa vzdal županského úradu pre nesúhlas s niektorými krokmi vlády a začal sa venovať cirkevným záležitostiam. Od roku 1919 bol administrátorom biskupstva a od roku 1922 biskupom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi. Bol členom agrárnej strany, ktorú zastupoval ako poslanec v Národnom zhromaždení v rokoch 1925 až 1928," uvádza sa na FB stránke Monarchisti, kde výročie úmrtia Samuela Zocha nezabudli pripomenúť aj sériou archívnych fotografií.
Zoch študoval na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr v Šoproni, kde začal študovať teológiu, ktorú absolvoval vo Viedni v roku 1905. Po skončení štúdia sa stal kaplánom v Novom Sade, pôsobil aj ako administrátor v Kysáči. V roku 1907 bol zvolený za farára v Modre, po smrti svojho strýka Pavla Zocha. Udialo sa tak 6. januára 1908. Nadviazal na pôsobenie svojho strýka, prevzal správu evanjelického sirotinca a postaral sa o vybudovanie jeho novej budovy, ktorú projektoval Dušan Jurkovič a pre ktorú organizoval zbierky.
Dievčí hrádok sa nachádza asi pol kilometra od Záhorskej Bystrice. Povráva sa, že kedysi v ňom žila matka, ktorá mala 6 prekrásnych dievok. Všetkým dala mená voňavých kvetín. Všetky dcéry sa vydali, ale neskôr sa na hrádku udialo veľké nešťastie. Čo sa stalo a ako to dopadlo?
Už ako študent bol známy svojimi národne orientovanými článkami, spolupracoval s národne orientovanou mládežou a študentskými spolkami. Počas pôsobenia v Modre sa ako redaktor časopisu Stráž na Sione zastával slovenských učiteľov, ktorí boli v čase maďarizácie často predmetom trestného stíhania. Jeho fara v Modre sa stala centrom cirkevného, ale i národného a politického diania. Medzi jeho priateľov patrili Štefan Krčméry, Kornel Stodola, Milan Ivanka, Martin Rázus. Udržiaval korešpondenciu s Milanom Hodžom, Matúšom Dulom, Antonom Štefánkom. Počas prvej svetovej vojny sa modranskej fare skoncipovali základné články Martinskej deklarácie a budúceho politického usporiadania Slovenska. V roku 1918 sa stal členom SNR.
Vo funkcii biskupa sa pričinil o založenie evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Osobitnú pozornosť venoval mládeži, bol organizátorom Zväzu evanjelickej mládeže. Bol priekopníkom ekumenizmu a propagátor sokolstva na Slovensku. Zaslúžil sa o novú koncepciu školskej politiky. Ako správca sirotinca sa staral o výchovu sirôt (postaral sa o výchovu a štúdium básnika Jána Smreka). Bol autorom mnohých článkov a statí s cirkevnou a svetskou tematikou. Zúčastnil sa viacerých svetových konventov a konferencií.
Samuel Zoch zomrel 4. januára 1928 v Bratislave vo veku 45 rokov, ale pochovaný je na cintoríne v Modre.
Je po ňom pomenovaná aj cena, ktorá sa spolu s pamätnou medailou na jeho počesť udeľuje osobnostiam bratislavskej župy BSK alebo Zochova ulica.
Od roku 2018 má v Bratislave aj svoju bustu, ktorá je umiestnená na bývalom sídle župy či Slovenskej národnej rady na Župnom námestí. Takto to vyzeralo na jej slávnostnom odhalení:
Dokonca aj Hotel Zochova chata v Malých Karpatoch kúsok od Modry bol pomenovaný podľa evanjelického kňaza, politika a prvého bratislavského župana, Samuela Zocha. Svojich prvých hostí Zochova chata privítala 30. apríla 1933, teda len päť rokov po jeho úmrtí...
(ars)