Zdroj: František Páleš
Most SNP, ktorý nemá v toku Dunaja žiaden podporný pilier, je považovaný za unikátnu stavbu, i keď treba zároveň pripomenúť, že zničil vzácnu časť bratislavského Podhradia. Len zopár zasvätených pritom vie, že obdivuhodný bol aj spôsob, vďaka ktorému oceľový kolos prepojil oba brehy veľrieky. Mohlo sa to skončiť katastrofou.
Je pravda, že umiestnenie Mosta SNP bolo nešťastné, necitlivo totiž preťal centrum Bratislavy štvorprúdovou cestou. Stavba výrazne narušila historickú časť mesta, nenávratne zničila Vydricu aj židovskú synagógu... No zároveň má svoje nesporné unikáty. Väčšina Bratislavčanov netuší, ako v tých časoch komunisti tlačili na jej úspešné dokončenie, čo však vôbec nebolo jednoduché.
„Môj otec je toho živým príkladom. Mala som sedem rokov, keď ma brával na čln na Dunaj, aby preveroval možnosti, ako dokončiť veľdielo tej doby. Napriek všetkému, je to dodnes veľkolepá stavba,“ napísala nám čitateľka Ľubica Pálešová, vďaka ktorej sme sa skontaktovali s jej otcom.
Zdroj:
František Páleš
Vymyslieť konštrukciu na premostenie Dunaja nebolo jednoduché.
Strojný inžinier František Páleš má dnes 89 rokov, no dobre sa pamätá na deň, keď dostal zadanie, nad ktorým dlho váhal. Pracoval vtedy v Komárňanských lodeniciach na oddelení projekcie ako vedúci výpočtár, riešil statické a dynamické výpočty týkajúce sa konštrukcie a pohonu lode. Montáž Mosta SNP sa zrazu skomplikovala.
Zdroj:
František Páleš
Pri pohľade z výšky katamaran pripomínal lietadlo - dvojplošník.
„Montovanie nosnej konštrukcie zabezpečovali Hutné montáže Ostrava, realizáciu mosta mali na starosti aj Vítkovické železiarne a tiež Doprastav Bratislava. Keď sa to zadrhlo, oslovil ma istý pán Turek z ostravských montáží. Most sa montoval na nábreží na petržalskej strane a ja som mal som vymyslieť, ako dostať jeden koniec jeho časti na oporné zariadenie v strede rieky. Išlo o obrovský kolos, vozovku vážiacu 900 ton. Dotyčný pán mi ukázal svoju predstavu o silnej lodi, na ktorú by sa naložila, ale to bolo nerealizovateľné. Naivné, akoby som mal vyrobiť hodinky s vodotryskom,“ spomína inžinier Páleš.
Zdroj:
František Páleš
Časť mosta vysunutá na prvej opore plavidla.
Bolo mu jasné, že nestačí jeden nákladný čln. Potrebné sú dva, ktoré treba dodatočnou konštrukciou spojiť tak, aby vytvorili stabilné plavidlo typu katamaran. Malo plniť úlohu zdvíhacieho piliera, ktoré dokáže zdvihnúť a potom posúvať dielce mosta nad vodou. Ale rébus tým nebol vyriešený. V Komárňanských lodeniciach zároveň hľadali spôsob, ako zosilniť dno oboch lodí. Kľúčové bolo rovnomerne rozložiť záťaž, čo by zabezpečilo pevnosť plavidla.
Zdroj:
František Páleš
Robotníci, ktorí pracovali na stavbe mosta.
„Bolo nereálne umiestniť celú tú obrovskú záťaž do stredu plavidla. Čln by uniesol aj 10-tisíc ton, pokiaľ by bol náklad na ňom rozložený a nesústredil by sa na malú plochu. No keby ste naložili hoci 500 ton do stredu člna, zlomil by sa na dva kusy. Jedna vec je nosnosť a druhá vec pevnosť. Čiže toto bola moja starosť, ktorú som musel vyriešiť - súboj veľkej záťaže a chabého plavidla, keď neskrotná sila útočila na jeho dno. Člny spojené do katamaranu museli dostať výpomoc. Premýšľal som, ako rozložiť záťaž na väčšiu plochu. Umožnili to dva piliere - stožiare na každej lodi, ktoré sa v hornej časti spojili akoby mostom a vytvorili tak potrebnú oporu pre prvú 90-metrovú časť vozovky, ktorú mali uniesť,“ opisuje postup František Páleš.
Zdroj:
František Páleš
Zdvíhacie predné a zadné zariadenie umiestnené na člne.
Ďalší problém bol, že plavidlo so zdvíhacím zariadením, ktoré sa zhotovovalo na nábreží Dunaja, bolo postavené kolmo na prúd rieky. Museli ho otočiť proti prúdu, inak by sa prevrátilo. Aj táto úloha si žiadala dômyselné konštrukčné riešenie.
Zdroj:
František Páleš
Takto sa začínalo...
Zdvíhací systém na plavidle, ktoré napokon úspešne „prenieslo“ 900-tonovú vozovku na oporný pilier v rieke, bol vytvorený na princípe teleskopu. Pozostával z dvoch častí: zo širších rúr v hornej časti a užších v dolnej, ktoré sa navzájom spojili. Išlo o mohutné zariadenie opreté o úzke dno lode: v dolnej časti malo plochu 4-krát 4 metre, zatiaľ čo šírkové dno lode meralo len 9 metrov. „Z katamaranu (úvodná foto článku) napokon vznikol obrovský kolos, ktorý pripomínal lietadlo – dvojplošník. Keď som sa naň pozrel z výšky, videl som dve nepatrné lodičky a na nich po dva masívne piliere nesúce mohutnú časť mosta. Naozaj ozruta,“ pokračuje konštruktér Páleš, ktorý priznal, že sa natrápil, kým prišiel na riešenie.
Zdroj:
František Páleš
Zdvíhací systém bol vytvorený na princípe teleskopu.
Prvých päť dní od zadania intenzívne rozmýšľal, či sa na to vôbec dať. Netrúfal si v tej chvíli povedať „áno“, ale ani odmietnuť. „Oboje bolo ťažké. Keby som nesúhlasil a riešenie by sa nenašlo, most by sa musel rozsekať na 10-metrové kusy a až potom poprepájať tak, aby dosiahol oba brehy Dunaja. To by však znamenalo zničiť obrovské množstvo práce a tiež hľadať zhotoviteľa, ktorý by sa na túto prácu odhodlal,“ tvrdí. „Takže som napokon súhlasil.“
Zdroj:
František Páleš
Naložený prvý dielec.
Vymyslieť konštrukciu na premostenie Dunaja mu vraj trvalo približne dva týždne. „Ale to som v noci nespával. Obáv som sa zbavil až vtedy, keď som prišiel na to, že dokážem enormne zaťaženú plochu plavidla rozložiť. Nešlo to inak ako ´vymyslieť´ dve lode a zároveň zabezpečiť, aby záťaž uniesli a neprevrátili sa. To by bola pohroma,“ uzatvára inžinier Páleš.
Zdroj:
František Páleš
Prvý dielec na člnoch.
Most SNP bol odovzdaný do užívania 29. augusta 1972. Meria 431 metrov, vysoký je 95 metrov a váži dohromady 7 537 ton. Mená jeho architektov aj projektantov sú známe, dočítate sa o nich v rôznych zdrojoch. Mnohí ďalší odborníci, ktorí sa zaslúžili o jeho realizáciu, sa spomínajú väčšinou len v odbornej literatúre, ak vôbec. Dodajme ešte, že ako ocenenie za mimoriadne náročnú úlohu dostal Ing. František Páleš 500 korún československých, kým „súdruhovia“ brali odmeny v tisícoch..
Zdroj:
František Páleš
Časť mosta.
(ac)
Foto uverejnené so súhlasom autora