Rodičia zabíjali deti, ľudia utekali z miest, kriminalita: Ako to vyzeralo počas morovej epidémie
Ako vyzerala morová epidémia, najzávažnejšia pandémia v dejinách ľudstva? Opísali to historici zo Slovenskej akadémie vied.
Zdroj: Otto Danay
Boli ste pri tom aj vy či vaši rodičia? Keď sovietsky vodca Nikita Chruščov cestoval v júni 1961 do Viedne na rokovanie s americkým prezidentom J. F. Kennedym, prechádzal cez Bratislavu. A ako bývalo vtedy zvykom, trasu, kadiaľ sa viezol v limuzíne, lemovali stovky Bratislavčanov vrátane školákov, aby mu zamávali. Nechýbal medzi nimi náš čitateľ Otto Danay.
Vlak mieru a porozumenia medzi národmi, v ktorom sedel Nikita Sergejevič Chruščov, prechádzal na ceste do Viedne Slovenskom. Predseda rady ministrov ZSSR v rokoch 1958 až 1964 (dnes by sme povedali premiér) sa pred Bratislavou zastavil na zámku v Smoleniciach, kde mu podľa historikov veľmi zachutila slovenská živánska a dožadoval sa jej aj o tri roky neskôr, počas osláv 20. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
V otvorenej tmavej limuzíne, v ktorej sa viezol po bratislavských uliciach na Hlavnú stanicu, s ním na zadnom sedadle sedel vtedajší československý prezident Antonín Novotný. Na fotografii nášho čitateľa je Novotný v popredí, Chruščov vedľa neho zdvihnutou rukou pozdravuje Bratislavčanov.
„Toto je to môj prvý aj posledný reportážny záber, ktorý som urobil niekoľko desiatok metrov pred Hlavnou stanicou. Zo školy sme museli ísť odprevadiť na stanicu súdruhov Chruščova a Novotného. V mojom prípade nesmel chýbať fotoaparát. Vedel som, že auto pôjde rýchlo, a tak som sledoval v hľadáčiku, kedy sa objaví na mieste, kde som stál. Podarilo sa! Chlapci si ma dokonca všimli a jeden z nich mi aj zamával,“ spomína s úsmevom na situáciu spred takmer 60 rokov Bratislavčan Otto Danay.
Samit vo Viedni, kde si mal Chruščov s americkým prezidentom J. F. Kennedym neformálne vymeniť názor na „svetové problémy“, nedopadol najlepšie. USA a ZSSR boli na začiatku studenej vojny. Dva mesiace po samite dal Chruščov vybudovať Berlínsky múr, západný Berlín považoval za „kosť v hrdle“.
(ac, foto uverejnené so súhlasom autora)