História: Ako vznikala tradícia vianočných betlehemov?
Už niekoľko storočí patrí betlehem ako zobrazenie biblického príbehu o narodení Ježiša Krista k neodmysliteľným súčastiam Vianoc.
Zdroj: BKIS
Vianoce v starej Bratislave, teda Prešporku ovplyvnil i fakt, že bola dlhodobo mulitkultúrnym a najmä multietnickým mestom. Ako vyzerala v našom meste napríklad vianočná Štedrá večera? Prezradila nám to etnologička a historička Katarína Nádaská.
Kuchyňu v starej Bratisleve ovplyvnili najmä Rakúšania, Nemci či Maďari, výrazné vplyvy prichádzali aj z Viedne, Francúzska, Česka a všetkých kútov Slovenska. Netýka sa to samozrejme iba obdobia Vianoc, ale kuchyne ako takej.
Ako to však vyzeralo na Vianoce? "Piekol sa vianočný chlebík,alebo sa poň skočilo do pekární. V Prešporku nebola domácnosť, kde by sa na Vianoce nepiekli koláče. Prešporáci milovali bratislavské rožky, bábovku, vianočku, špecialitou boli aj prešporské bonbóny, ale skúšali sa aj rôzne druhy delikátnych zákuskov podľa kuchárskych kníh Terézie Vansovej, nechýbali však aj recepty zdedené po babičkách, tetičkách a široko rozvetvenom príbuzenstve. Svoju úlohu zohraváli aj kuchárske knihy s maďarskými receptami, ale prím hrali najmä návody na pečenie z cisárskeho dvora....takéto recepty sa vždy považovali za mimoriadne delikátne. Slúžky v meštianskych rodinách sa pod dozorom domácich paní sa predháňali v pečení famóznych zákuskov," približuje etnologička.
K štedrovečernému stolu prichádzali ľudia slávnostne oblečení a mali by byť zmierení. "Na stole nesmelo chýbať kvalitné víno, ryba z Dunaja či vianočná polievka. Na Štedrý večer sa jedli tri vianočné polievky – všetky pôstne. Vianočná rybacia, vianočná kapustnica a šošovica štedrovečernica. Potom prišli na rad ryby – čierny kapor alebo dravce (šťuka, zubáč, pstruh, sumec) na rôzny spôsob. Na záver to boli pupáky z vianočkového cesta s makom alebo orechmi," vysvetľuje Katarína Nádaská.
V Bratislave, ako asi v každom meste, žili bohatší i chudobnejší ľudia, aj na Vianoce sa varilo z domácich druhov zvierat a vtákov, z pestrej diviny karpatských lesov, vodného i lesného vtáctva, húb a širokej ponuky dunajských rýb. Čo vás však možno prekvapí, varilo sa aj zo slimákov, žiab, dunajských mušlí a hadov, z konského a somárskeho mäsa, ježov, krtov, ba aj psieho a mačacieho mäsa. "V 18. storočí v meandroch, vtedy ešte nezregulovaného Dunaja, sa neresili ryby až z Čierneho mora a kaviár bol tak bežnou súčasťou jedálneho lístka aj tých najchudobnejších rodín," dodáva etnologička.
(ms)