HISTÓRIA: Ako prvého v Prešporku korunovali Maximiliána II. Bol to naozaj zaujímavý panovník
Zdroj: ms
Bitka pri Moháči z nedele 29. augusta 1526 je míľnikom v našich dejinách. Osmanskí vojaci dobyli veľkú časť Uhorska, aj korunovačné mesto. Zomreli tisícky ľudí, dokonca i kráľ. Tí, čo sa zachránili, utekali do bezpečného, hoci malého mesta Prešporok.
Po smrti kráľa Ľudovíta II. Jagelovského nastal chaos. Niektorí šľachtici zvolili za kráľa mocibažného vojvodu Jána Zápoľského. Iní šľachtici korunovali za kráľa Ferdinanda I. Habsburského. Viac ako desať rokov obaja proti sebe bojovali, kým sa dohodli na rozdelení Uhorska. Popritom ich stále ohrozovali turecké vojská.
Možno preto, aby predišiel rovnakým problémom pri získaní trónu, dal neskôr starnúci kráľ Ferdinand I. korunovať syna Maximiliána ešte počas svojho života. Synovu korunováciu naplánoval na 20. augusta 1562, nakoniec sa konala až v septembri. Niekoľkodňová veľkolepá slávnosť sa prvýkrát v dejinách uskutočnila v novom korunovačnom meste, v Prešporku. Jeho obyvatelia dovtedy neboli zvyknutí na korunovačné ceremónie, nemali ani dosť priestoru na ubytovanie tisícok ľudí, ktorých pozval na svoju korunováciu budúci kráľ Maximilián II.
HISTÓRIA: Vedeli ste, že v 19. storočí sa známou výrobkyňou likérov v Prešporku stala žena?
Pôvod prípitku „na zdravie“ pochádza z čias, kedy sa liečilo macerátmi z alkoholu a byliniek. Od stredoveku už bylinné likéry ľudia popíjali ako nápoj. Bolo to približne v čase, keď mestá v Uhorsku získavali prvé práva konať výročné jarmoky. Tie boli v Prešporku známe a vyhľadávané snáď rovnako ako likéry vdovy Zuzany Slubekovej.
Maximilián mal rád veľké slávnosti a bol zvyknutý na prepych. Narodil sa rok po spomínanej bitke pri Moháči. Bol všestranne vzdelaný. Hovoril po nemecky, latinsky, francúzsky, taliansky, španielsky, maďarsky aj česky. Zaujímal sa o umenie, aj o prírodné vedy. Vo Viedni zriadil prvú súkromnú ZOO, v ktorej mal i slona. Bol to práve on, kto z Orientu priniesol na naše územie rôzne, dovtedy cudzokrajné rastliny ako pagaštan či orgován. Navyše, mladý Maximilián bol aj veľmi pekný, spoločenský a nespútaný. Rád sa zúčastňoval na veľkých alegorických sprievodoch a turnajoch, na ktorých pred mladými dámami predvádzal svoju šikovnosť. Nuž a z kritických listov, ktoré mu jeho otec neskôr písal, sa môžeme dozvedieť, že svojím správaním často zneucťoval nielen slúžky a mladé dámy, ale aj vydaté ženy.
Keď nezaberali písomné napomenutia, a navyše, Maximilián sa čoraz viac stretával s protestantmi, rozhodli sa jeho rodičia pristúpiť k radikálnej náprave. Tú mala zabezpečiť prísne katolícky založená Maximiliánova sesternica Mária Španielska, ktorú mu vybrali za manželku. Maximilián, hoci nebol nadšený, sa podvolil a vycestoval za svojou nevestou do Španielska. Naopak, Mária sa tešila na svojho pekného a vzdelaného kráľovského ženícha. Aké však muselo byť jej sklamanie, keď pred oltár k nej predstúpil polomŕtvy Maximilián, zničený morskou chorobou. Údajne ani svadobná noc neprebehla ideálne. Postupne sa ale Maximilián zotavil. A zmenil sa. Do Márie sa zamiloval a celý život rešpektoval aj to, že sa nikdy nenaučila jeho rodnú reč.
Nezmenil sa však natoľko, aby si neskôr neužil svoju honosnú korunováciu v Prešporku. V obrovskom sprievode tisícok vojakov a najvzácnejších hostí z mnohých krajín a končín Uhorska pricestoval koncom augusta 1563 do nového korunovačného mesta. V prepychovom Maximiliánovom koči prišla aj jeho manželka Mária Španielska. Obaja boli korunovaní v Dóme sv. Martina. Najprv Maximilián, potom Mária. Slávnostná korunovácia Maximiliána sa konala na sviatok narodenia Panny Márie, čo považovali za šťastie. Tridsaťsedemročný Maximilián pritom nestrácal humor ani počas korunovácie. Keď mal v Dóme sv. Martina prijať meč ako symbol ochrany krajiny, vraj ním švihol tak prudko, až sa arcibiskup preľaknuto uhol. Nato mu Maximilián po latinsky a s úsmevom povedal, nech sa neobáva.
S podobnou vervou tasil meč aj na korunovačnom kopčeku. Údajne najmocnejší švih urobil na východnú stranu, smerom k Turecku, za čo získal búrlivý potlesk. Po formálnych obradoch nasledovali dni oddychu, slávnostných obedov a rytierskych turnajov za hradbami mesta. Ich súčasťou boli hry, ktoré mali vyvrcholiť ohňostrojom. Lenže tí, ktorí ho mali na starosti, spustili ohňostroj skôr a dokonca na nevhodnom mieste. Spôsobili požiar, na následky ktorého zomrelo niekoľko ľudí. Navyše, požiar sa šíril veľmi rýchlo, pretože ľudia nemali vodu na hasenie. Nový kráľ Maximilián II. uhradil liečenie všetkým zraneným, ktorí prežili. Zároveň daroval ľuďom v Prešporku fontánu na dnešnom Hlavnom námestí.
Maximiliánova fontána je teda prvou a najstaršou fontánou v Bratislave, darovanou prvým kráľom korunovaným v Prešporku. Na pripomienku toho je na nej vyobrazený kráľ Maximilián ako rytier chrániaci svoju krajinu aj svoje korunovačné mesto Prešporok, ktoré Turci nikdy nedobyli. A tí cikajúci chlapci pod ním? Tí by mohli pripomínať mladícku roztopašnosť kráľa Maximiliána II. Ktovie...
(Katarína Králiková)
Zdroje: Tünde Lengyelová: Lásky a škandály v našich panovníckych rodoch (Ottovo nakladatelstvi, 2017), Štefan Holčík: Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 – 1830 (Vydavateľstvo Tatran, 1988)