Ochranca kvalitného umenia v meste: Mestský archivár Ján N. Batka

História
27.7.2019

Zdroj: Reprofoto - Múzeum mesta Bratislavy

Páčil sa vám článok?

Ján Nepomuk Batka bol mestský archivár, ktorého znalci histórie hodnotia ako všestranne nadaného človeka, ktorý sa mimoriadne angažoval v oblasti kultúrneho života Prešporku. Obzvlášť zaujímavé je, ako dbal na kvalitu umeleckého prednesu. Práve tá mala podporovať kultivovanosť obyvateľov.

Narodil sa v roku 1845 v dome na Baštovej ulici v Prešporku. Umelecké gény zdedil po celej línií predkov z otcovej strany, avšak svoj talent využíval úplne inak. Vyštudoval právo a stal sa mestským archivárom. Na celý život. Venoval sa tiež azda každej kultúrnej oblasti v meste.

HISTÓRIA - Pred 27 rokmi Slovenská národná rada prijala Deklaráciu o zvrchovanosti SR

Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky si občania krajiny pripomenú 17. júla 2019 po 27. raz. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky (SR). Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR - 17. júl - je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.

​

​Hoci prežil 44 rokov v šťastnom manželstve, nemal vlastné deti. Stal sa tak „otcom“ pre mnohých nádejných umelcov a umelkyne. Podporoval talenty finančne, ale aj sprostredkúvaním angažmánov.
Ján Nepomuk Batka svoju vášeň pre hudobné umenie prenášal aj na celé generácie obyvateľov Prešporku. Organizoval kultúrne podujatia, koncerty, verejné zbierky. Mimoriadne aktívna bola aj jeho publikačná činnosť. Ako nadaný operný referent denníka Pressburger Zeitung prinášal čitateľom kvalitné referáty o všetkých premiérach operných a divadelných predstavení. Tiež kriticky posudzoval prednes hercov a herečiek, spevákov, speváčok, aj režisérov a riaditeľov divadla.
Neustále sa vzdelával a snažil sa prispieť aj k vzdelanosti divadelných návštevníkov. Jeho texty boli plné informácií priamo od zdrojov. Z veľkého množstva listov, ktoré sa zachovali, je jasné, že mal osobné a priateľské vzťahy takmer s každým v umeleckej oblasti. Takmer...

Zdroj: Reprofoto - Múzeum mesta Bratislavy

​Rodinný dom J.Batku na Baštovej ulici

Ako dobrovoľný člen sa podieľal aj na činnosti divadelnej komisie, ktorá bola zriadená pre Mestské divadlo v Prešporku. Členovia komisie však dbali nielen na fungovanie divadla z technickej stránky. Ich úlohou bolo predovšetkým dohliadať na pestrosť a kvalitu predstavení. Práve tu sa Ján N. Batka dostával do sporov pre svoju snahu o udržanie čo najvyššej úrovne.

Srdcovou záležitosťou Jána N. Batku bola opera. Tento hudobný žáner začal vznikať okolo 16. storočia ako renesančná snaha o oživenie antickej hudby, ktorá sa však nezachovala v notovom zápise. Pojem opera pochádza zo slova opus, operis a znamená prácu, námahu. Opera je harmóniou hudobného, dramatického, výtvarného a tanečného prejavu. Zrejme preto ju pokladal Ján N. Batka za najdokonalejšiu umeleckú formu, cez ktorú možno príjemným spôsobom vzdelávať aj formovať laickú verejnosť.

Pre tzv. provinčné Mestské divadlo v Prešporku bola na konci 19. storočia typická dvojjazyčnosť. Prvú polovicu divadelnej sezóny zabezpečoval nemecký riaditeľ, druhú maďarský. Aby tento systém fungoval, prezieravý Ján N. Batka vycestoval po rady do Temešváru. S tamojšími zástupcami mesta sa mu dokonca podarilo uzavrieť zmluvu o vzájomnej výmene riaditeľov pri striedaní divadelných sezón, a to na celých trinásť rokov. Keď však následný konkurz na divadelného riaditeľa v Prešporku vyhral dovtedajší riaditeľ vďaka vplyvným priateľom v komisii, Ján N. Batka protestoval. Riaditeľ Max Kmentt totiž nemal vo svojom repertoári kvalitné predstavenia a už vôbec nie operu na vyhovujúcej úrovni. Ľuďom v Prešporku ponúkal prevažne zábavné predstavenia, na ktorých sa dalo ľahko zarobiť a ku ktorým nepotreboval kvalitných umelcov a umelkyne. Dokonca, zmluvne povinnú operu odohral až na konci sezóny, za čo ho Ján N. Batka ostro kritizoval. Mestský archivár, čo ako znalý umenia, však nemal taký vplyv na mestskú radu, aký mal podnikavý divadelník Kmentt. Tomu sa ale osudným stalo rozhodnutie porušiť zmluvu a zveriť vedenie divadla členovi svojho súboru. Ján N. Batka na túto skutočnosť ihneď upozornil vedenie mesta a navrhol iného riaditeľa. Tým sa stal Emanuel Raul, ktorý počas nasledujúcich deviatich rokov ponúkal ľuďom v Prešporku vysoko kvalitné predstavenia – činohru aj operu – a to aj vďaka talentovaným umelcom, ktorí sa podieľali na predstaveniach. Divadelná kultúra sa tým priblížila náročnej viedenskej úrovni. Ján Nepomuk Batka tak naplnil svoje životné poslanie.

(Katarína Králiková, sprievodkyňa dejinami a blogerka)
Reprofoto: Múzeum mesta Bratislavy

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie