V Dynamitke bol kedysi aj cukrovar

Možnosť železničnej dopravy surovín a prepravy hotových výrobkov, ako aj pomerne lacná pracovná sila na úpätí Malých Karpát po tom, čo filoxéra zničila väčšinu prastarých vinohradov v okolí Prešporku, podmienili na konci 19. storočia zakladanie priemyselných podnikov aj v širšom okolí mesta.

V blízkom Hainburgu už predtým pôsobila akciová spoločnosť Dynamit, ktorá sa vyvinula z podniku založeného Alfredom Nobelom. V roku 1875 založila západne od Prešporku továreň, ktorú neskôr premenovali na „Dynamit-Nobel akc. spol.“ Sídlo firmy bolo vo Viedni, ale v roku 1923 ho preniesli do Bratislavy, a tým sa stala československým právnym subjektom. Na fotografii je areál továrne z konca 40. rokov.

Až do konca prvej svetovej vojny vyrábal podnik najmä výbušniny. Od roku 1888 sa tu vyrábal pušný prach, s čím súvisela aj výroba nitrocelulózy, síranu uhličitého a iných chemikálií. Výrobu výbušných látok v roku 1921 úplne zastavili. Výroba sa preorientovala predovšetkým na výrobu umelých hnojív. Postavili moderný cukrovar.

Začali aj s lisovaním slnečnicového oleja. Výroba výbušnín sa obnovila a rozšírila cez druhú svetovú vojnu. Neskoršie Chemické závody Juraja Dimitrova patrili k najväčším chemickým prevádzkam v socialistickom bloku. V šesťdesiatych rokoch definitívne zbúrali už nepoužívané haly a komíny cukrovaru.

Pri severnom vchode do areálu továrne vzniklo sídlisko pre zamestnancov podniku. Tam býval aj vedúci výskumného chemického laboratória podniku, neskorší univerzitný docent Dr. Richard Doht. Mikroskopy, premietacie aparáty a iné záhadné prístroje v jeho byte natoľko zaujali spisovateľku Elsu Grailich, že sa so svojimi zážitkami podelila s čitateľmi bratislavských nemeckých novín Grenzbote.

Štefan Holčík

FOTO - archív Ľ. Marcingera