Zdroj: Ľubo Stacho
V každej časti sídliska bolo na začiatku 80. rokov množstvo originálne spracovaných detských ihrísk. Tie väčšinou projektovali architekti.
Rôzne hojdačky, dômyselné systémy preliezačiek, reťazových rebríkov a bubnov na behanie sa nachádzali vo viacerých vnútroblokoch. Zaujímavé, avšak už iba na fotografiách zachytené ihrisko sa nachádzalo vnútri štvorposchodového obytného domu v tvare U na dnešnej Romanovej ulici. Bol tu postavený aj zaujímavý útvar z drevenej konštrukcie spojenej obalenými oceľovými lanami vytvárajúcim sieť. Preliezačka mala dômyselný tvar trojrozmerného geometrického objektu – hyperbolického paraboloidu. Vedľa bolo osadené kovové dvojkyvadlové zariadenie, dve pyramídy z nahromadených drevených hranolov a jedna preliezačka s využitím starých pneumatík.
Ihrisko v "účku" na Romanovej:
Zdroj:
Ľubo Stacho
Ďalšie, dnes už prerobené ihrisko, z ktorého sa však časť pôvodnej konštrukcie zachovala, je v „jame“ na Bradáčovej (na úvodnej fotografii). Postavené bolo v roku 1981 podľa projektu architektov Evy Grébertovej a Jozefa Slíža. Tu boli konštrukciou navzájom pospájané preliezačky a hojdačky doplnené aj o mostík s brvnami na reťaziach a bubny, na ktorých sa dalo behať. Išlo o experimentálne detské ihrisko pre staršie deti.
Zaujímavými objektmi vyskytujúcimi sa na viacerých ihriskách sú žlté alebo červené plastepoxidové šmykľavky, vytvorené podľa návrhu sochára Alexandra Bilkoviča (ktorý je aj autorom plastiky pred zdravotným strediskom na Fedinovej ulici) a architekta Karola Ružeka. Objekty plnia funkciu šmykľaviek a zároveň sú zaujímavým sochárskym dielom. Kompozícia troch žltých šmykľaviek stojí na trávnatej ploche na Hrobákovej ulici.Ďalšie sú na Topoľčianskej a Ľubovnianskej ulici.
Šmykľavka na Topoľčianskej, ktorú navrhol sochár Alexander Bilkovič:
Zdroj:
Martin Kleibl
Na dvore materskej škôlky na Rovniankovej ulici a vo dvore ZUŠ na Topoľčianskej ulici stoja žlté plastové objekty od tých istých autorov, pripomínajúce vesmírnu loď. Sú to vlastne kolotoče, ktoré majú vo vrchnej časti otvory – krátery, kam sa dá posadiť. Sériu uzatvára plastepoxidová preliezačka-šmykľavka v areáli Kormorán pri Veľkom Draždiaku.
Kolotoč v škôlke na Rovniankovej ulici:
Zdroj:
Martin Kleibl
Navrhol ho sochár Alexander Bilkovič, nedávno sa ho pokúšali demontovať, bol však príliš ťažký, a tak ho neodniesli. Z technických príčin je nefunkčný, ale za jeho „prežitie“ sa prihovárajú viacerí. V škôlke navrhujú dať do kráterov hlinu a nasadiť kvety alebo ho opraviť a spojazdniť. Alebo darovať Slovenskému múzeu dizajnu. Ideálne by však bolo, keby zostal na pôvodnom mieste. Bola by škoda, keby zmizol z povrchu zemského ďalší symbol detstva mnohých Petržalčanov.
Na niektorých ihriskách materských škôlok a jaslí boli osadené oblúkové preliezačky, ktoré mali viacero ventilov a v letných mesiacoch rozprašovali vodu, ktorá prúdila rúrkami konštrukcie. Pred niekoľkými rokmi tieto dômyselné zariadenia, ktoré prinášali škôlkarom ohromnú radosť, ešte fungovali. Dnes sa už ale, bohužiaľ, nepoužívajú.
V 90. rokoch, keď odrástla prvá generácia petržalských detí, začali mnohé ihriská chátrať a väčšina bola kompletne rozobratá. Takmer desaťročie bola Petržalka prakticky bez akýchkoľvek udržiavaných ihrísk. Začiatkom 21. storočia, s prudkým nárastom detí, zásluhou samosprávy, ale najmä aktívnych rodičov, sa ihriská postupne začali rekonštruovať a budovať nanovo.
Martin Kleibl