HISTÓRIA - Najväčší Slovák Milan Rastislav Štefánik bol vychýrený zvodca žien - iba jedna ho odmietla...
Zdroj: Wikipedia
V ankete Najväčší Slovák bodoval rodák z Košarísk právom. Milan Rastislav Štefánik (+38) bol svetovo uznávaný politik a diplomat, vzdelaný astronóm a neúnavný cestovateľ. Mal však nielen množstvo zásluh a predností, ale i svoje slabôstky. Veľa sa napríklad hovorí o jeho vrúcnom vzťahu k ženám, ktorý dámy nadšene opätovali, ale aj o finančných dlhoch, ktoré zanechal rodine.
Štefánik veľa a často cestoval. Popri tom sa zoznámil aj s viacerými ženami a iba máloktorá ho odmietla. Pritom vôbec nezodpovedal ideálu mužnej krásy: bol nižší - meral iba 162 centimetrov, bol útly, mal plešinku a nedokonalú pleť po ovčích kiahňach. Napriek tomu dokázal ženy, ale aj mužov, okamžite upútať a zaujať. A dokonca, aj keď niektoré dámy odmietol, nehnevali sa naňho a vždy o ňom hovorili s láskou a obdivom. „Keď zomrel, päťdesiat žien v Taliansku a Francúzsku zaňho držalo smútok,“ tvrdil český bádateľ a novinár Stanislav Motl.
Jednou zo Štefánikových obdivovateliek bola významná francúzska novinárka a politička Louise Weiss. Spoznali sa v decembri 1915, keď Štefánik pôsobil v Paríži. Lousie mu dokonca vyznala lásku aj v liste. „Pokorne prichádzam vás požiadať, aby som sa stala vašou snúbenicou. Záväzne prijímam obeť vašej osoby, ktorú ste vzali na seba a pomôžem vám, aby bola ešte plnšia. Pre mňa jedinou obeťou je, vzdať sa vás. Krutou existenciou je, nebyť vašou ženou,“ napísala. Lenže Štefánik sa vtedy ešte ženiť nechcel.
Potom sa vybral na desať mesiacov na ostrov Tahiti, kde pozoroval Halleyho kométu a zatmenie Slnka. Popri tom zrejme pozoroval aj pôvabné domorodky, veď v jeho pozostalosti sa našiel fotografický akt jednej z tamojších krásavíc. Jeho vyvolenou sa nakoniec stala talianska markíza Guiliana Benzoni, ktorá bola o dvadsať rokov mladšia. Zoznámili sa v roku 1918 v Ríme, počas silnej búrky. Guiliana sa totiž pred lejakom ukryla v jednom šľachtickom paláci, kde bol vtedy Štefánik hosťom. Hneď si vraj uvedomila prenikavý uprený pohľad jeho modrých očí. Štefánik neskôr povedal, že okamžite vedel, že toto je žena, s ktorou sa chce oženiť. Čoskoro ju požiadal o ruku a daroval jej vzácny prsteň z Tahiti. „Tento prsteň nosím stále pri sebe pre ženu, ktorá bude stáť po mojom boku a stane sa mojou životnou družkou,“ povedal jej vtedy.
Zasnúbili sa, svadbu mali mať v júni 1919 v Ríme, lenže Štefánik v máji zomrel. Zahynul pri havárii lietadla, keď sa vracal z Talianska na Slovensko. Guiliana Benzoni sa už nikdy nevydala a až do smrti zostala nebohému snúbencovi verná. Chodila aj na Slovensko, k mohyle na Bradle, kde je velikán pochovaný.
Vraj iba jediná žena Štefánika odmietla, hoci bol pre ňu ochotný vzdať sa radovánok a byť iba s ňou. Bola to 15-ročná dcéra českého básnika Jaroslava Vrchlického Eva. Zoznámili sa, keď Štefánik študoval v Prahe. Keď jej však priniesol kytičku konvaliniek, ona ju vraj zlostne zahodila do kúta. A bolo po láske!
Ďalšou prekvapujúcou Štefánikovou slabosťou boli dlhy. Zostalo ich mnoho a v dosť vysokej hodnote. Museli sa s nimi vyrovnať jeho pozostalí. Nezadlžil sa však kvôli ženám alebo nebodaj iným radostiam života, ale vlastne kvôli práci. „Napožičiaval si na rôzne expedície, drahé astronomické prístroje a podobne. Nikto nečakal, že tak náhle zomrie. Môj starý otec a ďalší Štefánikovi bratia to dávali do poriadku a platili 42 mesiacov. Sami museli predať majetky, aby dlhy splatili,“ spomína Štefánikova praneter Tamara Dudášová (74).
(ja)