Spomienkový album 06/1998

Pred Michalskou bránou sa od stredoveku formovalo miesto, ktoré dostalo svoju definitívnu podobu až v 18. storočí. Zo severovýchodu sem ústili dve diaľkové cesty, ktoré spájali mesto s Moravou a s lokalitami na južných svahoch Malých Karpát.

Keďže sa tu obchodovalo najmä so zeleninou, dosta­lo námestíčko názov Kohlmarkt, v preklade „zeleninový trh“. Ne­do­ro­zumením sa prekladá ako „uhoľný trh“. Dnes je to Hurba­no­vo námestie.

Oproti výjazdu z Michalskej brány postavili v 18. storočí tri meštianske domy. Najvýstavnejší z nich stál na nároží pri ulici „štyroch vedier“ (Viereimergasse). Tú na konci 19. storočia premenovali na ulicu arcikniežaťa Friedricha a po druhej svetovej vojne na Štúrovu! Dnešný názov Suché mýto sa pôvodne vzťahoval len na miesto pred Grassalkovichovým palácom. V dome na nároží sa po prvej svetovej vojne nachádzali priestory Slovenskej banky. V 80. rokoch ho zbytočne zbúrali. Vtedy zničili aj dom na nároží oproti, pri Veternej ulici, kde bývala reštaurácia s názvom „Fajka“.

Dom pri terajšej Obchodnej ulici (Alfa) si doteraz zachoval múry z 18. storočia, ale je natoľko prestavaný, že si to nikto neuvedomuje. Na konci 19. storočia bola v nárožnej izbe na druhom poschodí prvá telefónna centrála v našom meste (1884 - 1890). Prostredný dom okolo roku 1870 zbúrali a nahradili novostavbou, v ktorej sídlila známa železiarska predajňa Štefana Pallehnera. Rodinný obchod založili v roku 1790. Tento dátum možno dodnes čítať v oválnom ráme na fasáde. Pod datovaním visela až do 50. rokov nášho storočia ako logo firmy železná kotva, v minulosti pozlátená, ktorá napokon skončila v zbere starého železa.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer