Čo sa v Bratislave dialo pred 100 rokmi?! Dozviete sa to na výstave v Starej radnici

Zdroj: Marian Dekan

Máte radi naše hlavné mesto a chcete sa dozvedieť viac o novodobej histórii Bratislavy? Aj o tom, ako sa Bratislava stala súčasťou Československa, aká bola v našom meste atmosféra a aj kto všetko sa na tejto udalosti podieľal, sa dozviete na výstave v Starej radnici. Výstava Bratislava 1919 – Pripojenie k Československu vás prevedie dôležitými medzníkmi. Nás výstavou previedla kurátorka výstavy Múzea mesta Bratislavy Elena Kurincová (na úvodnej fotografii).

„Téma výstavy je pre Bratislavčanov veľmi zaujímavá. Bolo to veľmi dramatické a hektické obdobie. Končila vojna, rozpadla sa monarchia a vznikol nový štát Československo. Ešte v októbri 1918 nebolo jasné, čo bude s Bratislavou. Kam bude patriť, do ktorého z novovznikajúcich štátov. Rozhodli o tom až rokovania v Paríži na mierovej konferencii,“ povedala Elena Kurincová. Obyvateľstvo v meste podľa materinského jazyka zastupovalo 41,9 % Nemcov, 40,5 % Maďarov a 14,9 % Slovákov a preto aj jednou z možností postavenia mesta bol jeho nezávislý status.

„Na tejto výstave sme sa pokúsili predstaviť toto zvratové obdobie 13 témami. Ťažiskovým médiom sú plagáty, letáky a noviny. V závere v galérii štátnosti sme ukázali prostredníctvom výtvarných artefaktov zakladateľov Československej štátnosti,“ vysvetlila kurátorka. Súčasťou výstavy je chronológia základných udalostí dokumentovaná dobovými fotografiami mesta. Od vstupu 33. streleckého pluku československého armádneho zboru z Talianska, prijatiu nového názvu Bratislava až po pripojenie predmostia na pravom brehu Dunaja (Petržalky) v auguste 1919. V tejto miestnosti nás zaujali pôvodné taniere, na ktorých sa servírovalo v tomto období na Hlavnej stanici. „Samostatnou témou je aj posledná rozlúčka v meste s generálom M. R. Štefánikom po jeho tragickom páde,“ povedala pre Bratislavské noviny kurátorka Elena Kurincová.

Zdroj: Marian Dekan

​Nepochybne za záujem stojí aj osobnosť Janka Jesenského, ktorého väčšina Slovákov pozná ako spisovateľa. Na výstave je zmapovaný jeho život ako vojaka uhorskej armády, neskôr legionára. Nájdete tu aj jeho podrobné denníky, do ktorých si poctivo zapisoval každý deň. Napríklad v jednom z nich sa dozviete, že vstal o pol šiestej ráno. Do denníka si podrobne písal krajiny, ktoré precestoval a dokonca aj to, koľko cigariet vyfajčil. V miestnosti, ktorá je venovaná štátotvorcom, nájdete aj cviker, ktorý skutočne patril Tomášovi G. Masarykovi.

Denníky Janka Jesenského:

Zdroj: Marian Dekan

(lb)