Výletné miesta sú dnes už nenávratne preč

V roku 1828 v hornej časti Mlynskej doliny, za posledným mlynom postavili kúpeľnú budovu v klasicistickom slohu, ktorú nazvali Kúpele kráľa Ferdinanda. Kúpeľná budova bola postavená v blízkosti studničky so železitým prameňom, ktorú Bratislavčania volali Železnou studničkou.

Prameň mal liečivé účinky hlavne pre ľudí trpiacich bledosťou a slabosťou. V roku 1847 kúpil budovu s hostincom Jakub Palugyay. Železná studnička sa stala obľúbeným miestom schôdzok maďarskej šľachty a poslancov počas krajinských snemov. Na konci 19. storočia už bola populárnym letoviskom, pohostinstvom a zábavným parkom. Po roku 1898 bola vybudovaná od Červeného mosta pešia cesta s upravenými prameňmi, tzv. Pálffyho cesta.

Význam Železnej studničky ako ideálneho miesta na rekreáciu Bratislavčanov z roka na rok stúpal. V lete slúžila ako hotel, letná reštaurácia a zábavný podnik. V zime ako útulok pre korčuliarov a lyžiarov. Keďže tamojšia Kühmayerova továreň a Rothova Patrónka potrebovali každodenné spojenie s mestom od Šancovej a Štefánikovej ulice až po Železnú studničku cestu najprv vydláždili a ihneď na nej vybudovali trolejbusovú trať, ktorú však po 1. svetovej vojne neobnovili. Z výletného miesta Bratislavčanov dnes zostalo iba úbohé torzo.

V malebnom prostredí na rohu Timravinej a Godrovej ulice sa od začiatku tohto storočia nachádzala záhradná reštaurácia Albrechtova záhrada. Pôvodná drevená stavba v roku 1922 vyhorela. Murovaná stavba stojí dodnes, žiaľ, slúži úplne inému účelu.

Ďalším známym výletným miestom Bratislavčanov až do polovice šesťdesiatych rokov bola záhradná reštaurácia so spoločenskými priestormi na pravom brehu Dunaja Au Café. Tu sa končievali nedeľné prechádzky petržalským parkom a začínali sa stretnutia zaľúbených.

Nostalgické spomienky dnešných päťdesiatnikov a starších nemôžu vynechať slávne šenky, ktoré si svoju slávu založili v medzivojnovom období, pretrvali počas 2. svetovej vojny a skončili v slávnom likvidovaní všetkého, čo bránilo v ceste budovaniu moderného monštra.

S úctou a pietou spomíname aj na Fajku s jej vynikajúcou fazuľovou polievkou, reštauráciu Hron so záhradou, kde sme sa výborne osviežili pred nástupom na študentské korzo. Albánska reštaurácia spolu s Rybou nás vynikajúco pohostili po korzovaní na Anča korze. Nezabudnuteľný Hajzl bar na dunajskom nábreží kde sme si vynikajúco posedeli na čerstvom vzduchu, ktorý na nás vial od Dunaja a miešal sa s tým správnym z miestneho WC. Záhrada Krym je tiež nenávratne preč. Unavení po ceste vlakom sme zasadli v hoteli DAX.

Pri dobrej predstavivosti si dnes môžeme posedieť na pivku v kedysi vychytených šenkoch Slamená búda, Funus, Umelecká záhrada, U Matúša... V Bratislave bolo a je veľa vynikajúcich krčiem. Je na nás, aby sme na ne nezabudli a uchovali ich pre ďalšie generácie milovníkov dobrého pivka.

Ivan Ozábal