Bratislavské rožky chráni EÚ: Aký príbeh sa skrýva za ich vznikom?

Podľa historických prameňov ich v Prešporku piekli už v 16. storočí. Tie makové vyzerajú ako podkovička a orechové majú tvar písmena C. Neskôr túto pochúťku dodávali na cisársky dvor vo Viedni, ale vyvážali ju aj do Ameriky či dokonca do Indie. Rožky sa musia vyrábať ručne a nemali by sa používať žiadne chemické konzervačné prostriedky.

Písal sa rok 1785, keď na Mikuláša dal majster Scheuermann do výkladu predajne svojej pekárne na Hviezdoslavovom námestí zaujímavé rožkové tvary jemného pečiva s makovou alebo orechovou náplňou. V asi 20-tisícovom meste každá novosť v tej dobe vyvolala rozruch a výrobok sa veľmi rýchlo stal vyhľadávanou pochúťkou obyvateľov mesta.

Obľuba tejto pekárskej pochúťky u obyvateľov vtedajšej Bratislavy narástla tak, že asi o dva roky majster Scheuermann už otváral ďalšiu pekáreň, špecializovanú prevažne na tento výrobok, na hornom konci dnešného Námestia SNP. O pár rokov túto špecialitu už vyrábalo niekoľko pekárov, ako napr. Lauda, Schwappach, Korče, ktorý údajne dodával rožky aj na cisársky dvor do Viedne a bol rytierom rádu Františka Jozefa. Schwappach a Wendler zasielali balené rožky aj poštou, napr. do Budapešti, Trnavy, Ostrihomu a inde v monarchii.

Bratislavský rožok je od augusta 2012 prvou tradičnou špecialitou mesta, ktorú chráni Európska únia ako výrobok s geografickým pôvodom.

(visitBA)