Na hrade Devín sa písala naša najstaršia história. Viete, čo znamenal jeho starý názov Dowina?

Zdroj: ms

Pri príležitosti 1154. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensko budú dnes na bratislavskom hrade Devín oslavy. Tu je pár faktov o histórii hradu.

Hrad Devín sa už po niekoľký raz stane miestom pripomenutia cyrilometodskej tradície a vôbec nie náhodou. Devín sa totiž v dobových prameňoch menovite spomína popri Nitre a Bratislave ako jedno z troch hlavných sídiel Veľkej Moravy.

Súčasné stredoveké pozostatky hradu Devín, národno-kultúrnej pamiatky, sa vypínajú na skalnatom útese nad sútokom riek Dunaj a Morava. Hradná vyvýšenina vďaka svojej strategicky výhodnej polohe nesie doklady osídlenia takmer zo všetkých období praveku.

Už od začiatku posledného storočia pred Kristom existovala na hradnej vyvýšenine významná osada (oppidum) Keltov. Vo 4. storočí po Kristovi sa Devín stal zasa dôležitou súčasťou hraníc Rímskej ríše na rieke Dunaj. Patril k dôležitým strategickým bodom hraníc novovzniknutého hlavného strediska hornopanónskej rímskej provincie - Carnunta. O dôležitosti Devína svedčia aj objekty postavené Rimanmi, ktoré neslúžili iba na vojenské účely.

Devín je však aj dôležitou súčasťou slovanskej minulosti, a teda aj histórie Slovákov. Veľkomoravské hradisko nad sútokom Dunaja a Moravy zažilo v období Veľkej Moravy najväčší rozmach za vlády (846-870) veľkomoravského kniežaťa Rastislava, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o budovanie Devína ako kniežacieho hradu a pevnosti proti nájazdom Frankov. Tí od roku 855 viedli s Rastislavom takmer nepretržite vojnu s cieľom zachovať vazalskú závislosť Veľkej Moravy od Východofranskej ríše.

Z tohto obdobia sa zachovala aj písomná zmienka o veľkomoravskom hradisku Devín. Hradisko sa spomína vo Fuldských análoch (letopisoch) opisujúcich udalosti z roku 864, kedy sa franský kráľ Ľudovít Nemec vybral na vojenskú výpravu proti Rastislavovi sídliacom v tomto čase práve na Devíne. Veľkomoravské hradisko sa v análoch nazýva Dowina. „Kráľ Ľudovít vypravil sa v mesiaci auguste s veľkým vojskom za Dunaj, obľahol Rastislava v (akomsi) meste, ktoré sa v reči onoho národa menuje Dowina, t. j. dievča,“ píše sa v letopisoch. 

Obliehanie Devína skončilo dohodou medzi Rastislavom a Ľudovítom. Frankovia síce nedobyli obranné hradby hradiska, ale ani Rastislav nemal kam utiecť pred franskými vojskami. Veľkomoravské knieža preto prisľúbil vernosť franskému kráľovi, ktorú v ďalšom období porušil.

S menom kniežaťa Rastislava sa spája aj príchod bratov Konštantína a Metoda, ktorí na územie Veľkej Moravy prišli v lete roku 863. Cieľom byzantskej misie vedenej solúnskymi bratmi bolo vysvetľovať kresťanskú vieru v reči zrozumiteľnej aj vtedajšiemu prostému ľudu. Bratia po príchode na Veľkú Moravu rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť.

V súvislosti s pôsobením solúnskych bratov sa spája aj významný archeologický nález na devínskom hradnom návrší. V roku 1980 archeologické výskumy potvrdili, že kruhové stavby, ktoré v 20. rokoch minulého storočia na hradnom návrší odkryl český archeológ Inocent Ladislav Červinka, nie sú pozostatky veľkomoravského paláca, ale chrámovej stavby z veľkomoravského obdobia. Pôdorys chrámovej stavby poukazuje na trojlístkovú apsidu, ktorá môže súvisieť s príchodom Konštantína a Metoda, lebo podobné typy apsíd sa v 9. storočí vyskytovali napríklad v Macedónii. Pred hlavnou loďou bol pravdepodobne aj tzv. nartex, ktorý v okruhu východnej cirkvi slúžil na vyučovanie žiakov a tiež ako krstiteľnica. Aj tieto charakteristické prvky by mohli naznačovať, že stavba kostola v druhej polovici 9. storočia priamo súvisela s prítomnosťou byzantskej misie na Veľkej Morave a teda aj na Devíne.

Po rozpade Veľkej Moravy približne v roku 907 sa začala písať nová historická etapa hradu Devín.

(TASR)