Ukázali obnovenú hradnú záhradu
Ukázali obnovenú hradnú záhradu - 13_zahrada
V roku 1783 prestal byť starý hrad Pressburg rezidenciou uhorských kráľov. Jozef II. súhlasil s prenesením rezidencie do Budína. V roku 1802 sa do areálu Hradu nasťahovalo vojsko. Kasárňou bol areál potom viac ako 100 rokov.
Územie kasárne nebolo verejnosti stále prístupné. Aj tak sa v roku 1877 podarilo uskutočniť myšlienku obnovenia záhrady, ktorá sa v druhej polovici 18. storočia rozprestierala na terase nad mestom východne od kráľovského paláca. Barokovú záhradu obnovili podľa zachovaných plánov – pôdorysov. Do histórie vošla pod názvom Pressburger Schlossgarten. Aby prežila, bolo sa treba denne o ňu starať. A na to veliteľ posádky ľudí nemal. Záhrada postupne zarástla.
Po roku 1741 vznikli v areáli dve barokové záhrady podľa plánov cisárskeho záhradného architekta Franza Antona Zinnera. Väčšia a prepychovejšia z nich sa nachádzala na svahu pod severnou fasádou kráľovského paláca. Predtým tam bol kameňolom, ktorý dodával kameň na stavbu paláca v 15., 16., aj v 17. storočí.
Na južnom najvyššom mieste, pri paláci, postavili záhradný pavilón. Pôvodne jednoduchšiu záhradu po roku 1766 nákladne prebudovali a na mieste staršieho pavilónu postavili oveľa väčší. V pavilóne bola rozsiahla sála, v ktorej sa hrali loptové hry podobné tenisu či badmintonu (Pass-Spiel). Jej plafón bol ozdobený pestrofarebnou freskou od vynikajúcich viedenských maliarov.
Terén pred pavilónom upravili do štyroch plochých vodorovných stupňov – terás. Na nich boli ornamentálne do kobercových vzorov vysadé okrasné rastliny. Na najvyššej terase len veľmi nízke kvety a kríčky, na nižšej vyššie kríky, na dolnej aj vysoké strihané kríky a vyššie stromy. Nikdy tam neboli stromy staršie ako 20 rokov. V prenosných drevených nádobách stáli pomarančovníky a citrónovníky, ktoré sa na zimu prenášali do vykurovaného skleníka (oranžérie) na dolnej východnej terase. Južná stena oranžérie bola celá nahradená sklenenými oknami. V záhradách možno rástli aj figovníky a iné cudzokrajné rastliny. Obvodové steny záhrady boli a budú pokryté popínavým viničom. Po presťahovaní kráľovskej rezidencie do Budína sa o okrasné záhrady nemal kto starať. Možno v nich dočasne pestovali zeleninu. Definitívne ich zničilo vojsko.
Od 23. júna je verejnosti prístupná obnovená zámocká záhrada. Určite taká, akú dal pre svoju manželku arcikňažnú Máriu Kristínu vysadiť knieža Albert Kazimír Sasko-Tešínsky. Taká, aké mal možnosť vidieť v rodných Drážďanoch, v Schönbrunne, ako aj pri zámku Schloss Hof, kde sa konala ich svadba. Z pôvodnej záhrady sa po dvoch storočiach zachovalo pomerne málo. Boli tu zvyšky základov obvodových múrov a do skaly zasekané podložia terás a stupňov centrálneho schodiska. Do kamenného terénu bola mierne zasekaná aj prehĺbenina na dolnej terase, v ktorej je dnes na pôvodnom mieste obnovená vodná nádrž s fontánou. Nezachovalo sa nič z pôvodnej kamenárskej a sochárskej výzdoby záhrady.
Projektanti obnovenej záhrady (P. Bouda a I. Masár) dôsledne rešpektovali z 18. storočia zachované plány pôvodnej záhrady, výsledky archeologického výskumu aj štúdia pamiatkárov. Botanická časť, výber zasadených rastlín je dielom záhradnej architektky E. Wernerovej. Obnovená baroková záhrada (jediná na Slovensku) je ďalším veľmi kvalitným príspevkom k totálnej rekonštrukcii areálu Bratislavského hradu, ako si ho určite v roku 1953 predstavoval profesor Alfred Piffl.
Štefan Holčík
Foto: autor