24. Atmosféra v bratislavských viechach

Pod bratislavskými viechami sa vytvárala neopakovateľná kamarátska atmosféra, pričom hostia boli voči sebe tolerantní bez ohľadu na národnosť, náboženstvo a spoločenské postavenie. Sedeli vedľa seba Nemci, Maďari aj Slováci a po vzniku ČSR si obľúbili bratislavské víno a viechy aj Česi, ktorí sa nasťahovali do Bratislavy a boli zvyknutí piť poväčšine pivo.

Spolu tu diskutovali, spievali a popíjali vínko umelci, úradníci, učitelia, remeselníci, obchodníci, robotníci, študenti. Túto atmosféru opísali vo svojich dielach viacerí historici a literáti, ktorí radi navštevovali bratislavské viechy, aby tu získali inšpiráciu pre svoju tvorbu. Na lacné víno pod bratislavské viechy chodilo do druhej svetovej vojny aj veľa Viedenčanov, ktorí prichádzali najmä električkou.

Známy historik a literát Zdenek V. Přibík v diele Pod bratislavskými viechami okrem iného píše: „…ale pod viechou sa niekedy spomína aj iná história Bratislavy, než je tá, o ktorej rozprávajú vonku staré domy. Kollár, Šafárik a Palacký tu upíjali z čaší a debatovali, či možno národ predsa len obrodiť alebo nie…

Bratislavské vína si upíjal aj Liszt, veľký Glück i najväčší z géniov hudby Beethoven… Petöfi a Jókai tu vyprázdnili mnoho čiaš… A čo sochári Donner, Tilgner, Fadrusz… Všetkým by sa tu malo pripíjať na veľký sen krásy, ktorý vysnívali…Všetkým pripiť – všetkým bez rozdielu, lebo bratislavské víno nepozná národnosti“.

Aj ďalší historik a literát Ján Hrušovský v diele Umelci a bohémi opisuje atmosféru pod bratislavskými viechami v roku 1919 takto: „Viešky, neskoršie elýziá tzv bratislavskej bohémy ešte neboli objavené, hoci jestvovali vari už od počiatkov mesta. Väčšinou tam chodili len domáci bürgri a či kraxlhuberi, ako ich tu žartovne nazývali… Pod vieškami vyhrávala „schrammel muzika“ (harmonika, husle), aj zachrípnutý spev obstarožnej, rozložitej muzikantky, samé viedenské odrhovačky…“ Ľ. Feldek v básni Romanca o uličke pod Michalskou bránou opisuje ako veselá „banda“ študentov sa hrnie v noci spopod viech.

Atmosféru pod bratislavskými viechami opisujú aj ďalší literáti, napríklad Ján Kostra v básni Pod dúškom rampáša, Fraňo Kráľ v diele Pohár červeného vína, Štefan Brezány v básni Bratislava mojej mladosti, Štefan Žáry v básňach Viecha a Liliputáni - viechy, literát Štefan Moravčík opisuje atmosféru pod viechami najmä v antológii Chvála vína a v básni Óda na mladé víno, tiež Vincent Šikula v básni Ideme na víno, Gustáv Hupka v zbierke básní Alchýmia a z ďalších literátov žijúcich v Bratislave najmä Milan Rúfus, Andrej Plávka, Václav Pankovčin a ďalší.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.)