21. Viničné právo platilo iba do vzniku ČSR

K najstarším regulátorom spoločenských a majetkových vzťahov vinohradníkov patrí súbor právnych opatrení, nazývaných ius montanum (horské či viničné právo). Tie upravovali vzťahy medzi zemepánmi a držiteľmi viníc a organizáciu samosprávy vinohradníkov, ktorá na základe viničných poriadkov a prostredníctvom vlastných orgánov riadila vinohradnícku a vinársku výrobu aj predaj vína a poskytovala im ochranu.

Prvé pravidlá právneho poriadku vznikali ako obyčajové právo, ktoré majiteľ zaviedol na svojom majetku písomnou formou. Na území terajšej Bratislavy vydal prvý právny poriadok rakúsky kláštor v Heiligenkreuzi, ktorý získal vinice vo Vajnoroch v roku 1319. V tejto obci vznikol aj ďalší právny poriadok v roku 1460, ktorý obsahoval ustanovenia o oberačkách, odvoze a spracovaní hrozna a zakázal vo viniciach zvady a bitky. Prvá zmienka o inštitúcii viničného práva v Bratislave je z roku 1413, uvádza funkciu majstra viničných hôr (bergmeister), ako súčasť správneho aparátu viničného hospodárstva mesta.

V 16. storočí sa podmienky a záujmy panstiev, miest a vinohradníkov fixovali vo forme písaných štatútov. V Bratislave vznikol prvý štatút viničných poriadkov v roku 1570, ktorý riešil otázky obrábania vinohradov, termínu a podmienok pri zbere hrozna, výčapu vlastného vína, poriadku a bezpečnosti vo viniciach a ďalšie otázky. Tento štatút bol obnovený v roku 1865, doplnený najmä o rozsah právomocí viničných samosprávnych orgánov, verejnej správy a hájnikov, ako aj o podmienky vysádzania vinohradov, ochrany viníc a peňažných aj fyzických trestov (palicovanie) za krádež hrozna. Tento štatút predpisoval mestu štyroch viničných majstrov a po roku 1894 ešte aj štyroch peregov a 20 hájnikov.

Viniční majstri boli zamestnancami viničného úradu, ktorý podliehal mestskému magistrátu. Magistrát prijímal viničných majstrov po náročnej skúške z odborných znalostí a podľa charakterových vlastností. Ich kompetenciu vymedzil štatút a pre nich aj pre hájnikov vydával osobitné inštrukcie. Bergmeistri viedli pereckú knihu, v ktorej boli údaje o majiteľoch a rozlohe viníc, záznamy o zmene majiteľov. Viedli tiež kroniku, v ktorej zaznamenávali mimoriadne udalosti, najmä prírodné katastrofy.

Viničnému orgánu a viničnému majstrovi podliehali hájnici (vartáši). Vymenúval ich viničný orgán a potvrdzoval magistrát. Pred nástupom do funkcie skladali predpísaný sľub (je uložený vo Vinohradníckom múzeu v Bratislave). Hájnik musel byť spoľahlivý, čestný, svedomitý, nepodplatiteľný a v službe triezvy. Po vzniku ČSR zanikli všetky uvedené komponenty viničného práva, vrátane štatútov. Zachovala sa len funkcia hájnikov.