4. Vinohradníctvo od 19. storočia do vzniku ČSR

V 16. až 18. storočí mala Bratislava najväčšiu výmeru vinohradov a bola najväčším producentom vína na území Slovenska. Tento stav trval až do konca 19. storočia. Zaslúžili sa o to aj nemeckí a rakúski prisťahovalci Boli to väčšinou vinohradníci, ktorí vedomosťami a pestovaním nových kvalitných odrôd pôsobili na intenzifikáciu bratislavského vinohradníctva. Dobré znalosti z vinohradníctva si priniesli aj chorvátski prisťahovalci a aj Habáni prichádzajúci zo švajčiarskych a rakúskych vinohradníckych oblastí.

Súvislé výsadby vinohradov prevládali najmä na bratislavských svahoch Malých Karpát od Kramárov a Koliby cez časť Bratislava-Vinohrady až do Rače. Komunikáciu pri súvislých viniciach zabezpečovali hlavné cesty, nazývané úvozové, často vyhĺbené pod úrovňou povrchu, aby mohla po nich odtekať prebytočná prívalová voda. Jednotlivé vinice oddeľovali od seba chodníky a medze, nazývané aj ako rúny a irpštajgy. Vinohrady vo Vajnoroch a čiastočne i v Rači, Lamači a Devínskej Novej Vsi boli vysadené prevažne na rovine. Vinohrady v nížinnej časti Bratislavy postupne ustupovali bytovej výstavbe.

Do 19. storočia sa sadil vinič pravokorennými odrezkami bez predbežného rýchlenia alebo po zakorenení odrezkov v škôlke. Po fyloxérovej kalamite, ktorá bola na území Bratislavy zistená vo vinohrade na Dunajskej ulici v roku 1882, sa vysádzali štepené sadence na podpníkoch (štepy). Prevládalo nízke kolíkové vedenie „na hlavu“ (až do 90%) a zvyšok tvorilo stredné a vysoké vedenie viniča (najmä pergoly v prídomových záhradkách).

V 19.storočí sa v Bratislave pestovalo až 90 odrôd hrozna, pričom prevládali odrody Veltínske zelené (vyše 60% ), Silvánske zelené, Rizling vlašský, Silberweiss, Tramín a Muškáty. Zo stolových odrôd to boli Chrupky, Čabianska perla a Kráľovná viníc a z modrých odrôd Frankovka (15%) a Portugalské modré.

Začiatkom 19. storočia bolo v Bratislave, vrátane pridružených obcí vyše 700 ha vinohradov. Hektárová úroda hrozna sa pohybovala od 4 do 6 ton a po fyloxérovej kalamite po roku 1882 sa znížila takmer o polovicu. Sľubné perspektívy vinohradníctva najmä po tereziánskych a jozefínskych reformách, po zrušení poddanstva a vzniku kapitalistických výrobných vzťahov zabrzdili najmä nebezpečné choroby viniča (fyloxéra, peronospóra a múčnatka, ktoré zničili takmer štvrtinu bratislavských vinohradov), ako aj nerentabilnosť výroby hrozna v lokalitách s nízkou úrodou hrozna.

Bratislavské vinohradníctvo poškodila aj 1. svetová vojna, najmä úbytkom pracovných síl, vojnovými udalosťani i nedostatkom finančných prostriedkov a sadencov na výsadbu nových vinohradov.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.)