Burina na bráne do vládneho paláca

12.8.2014
0
Burina na bráne do vládneho paláca - pamatnik15_1
Páčil sa vám článok?

Turecká armáda bola v roku 1543 mimoriadne úspešná. V auguste zvíťazila nad kresťanskými vojskami pri Ostrihome. Turci obsadili jedno z dvoch najvýznamnejších cirkevných stredísk stredovekého Uhorska. Katedrálu, sídlo ostrihomských arcibiskupov, premenili na mešitu.

Opevnenie mesta posilnili, vybudovali nové pevné mestské brány. Vzápätí v septembri 1543 bol už v rukách Turkov aj Székesfehérvár, aj s Chrámom Panny Márie, v ktorom odpočívali uhorskí králi počnúc Štefanom, ktorý bol považovaný za svätého. Kresťanské Uhorsko sa rozpadlo, ostala z neho len malá časť, menšia než dnešné Slovensko.

Ostrihomský arcibiskup si musel hľadať útočisko a nové sídlo. Za najvhodnejšie sa považovala Trnava. Hlavným mestom sa medzitým stal Prešporok. A ukázalo sa, že aj pre arcibiskupa je výhodnejšie sídliť v hlavnom meste krajiny. Našťastie, v Prešporku stál starý objekt, ktorý sa dal bez veľkých úprav použiť ako rezidencia najvyššieho cirkevného predstaviteľa v krajine. Stál už od stredoveku na mieste neskoršieho Primaciálneho paláca. Kresťania sprvu verili, že Turek bude čoskoro porazený a arcibiskup sa vráti do Ostrihomu. Turecká pozícia v Uhorsku sa však upevňovala a návrat do Ostrihomu sa zdal byť nedostižný. Namiesto toho, aby financovali armádu proti Turkom, stavali si arcibiskupi prepychové rezidencie.

Arcibiskup F. Forgách sa na začiatku 17. storočia rozhodol vybudovať si na predmestí Prešporku letný palác. Zimný palác ako stredoveká stavba asi nevyhovoval požiadavkám na reprezentačné bývanie. Bol aj miestom zasadania krajinských snemov, lebo arcibiskup bol súčasne kráľovým zástupcom, miestodržiteľom. Nový palác postavili na mieste záhrad medzi terajšou Štefánikovou ulicou a Námestím slobody. Nasledujúci arcibiskupi si miesto obľúbili, záhradu aj palác zveľaďovali. Arcibiskup G. Lippay vytvoril zo záhrady ešte v 17. storočí v celej Európe známy park s dômyselným zavlažovacím systémom, s množstvom fontán a sochárskych diel. Arcibiskup E. Esterházy postavil novú kaplnku, ktorú vymaľoval A. Galli-Bibiena. Arcibiskup F. Barkóczy dal v rokoch 1761 až 1765 palác prestavať do dnešnej podoby. Pôvodný projekt dodal s najväčšou pravdepodobnosťou architekt F.A. Hillebrandt. V 19. storočí palác upravili pre potreby vojenskej nemocnice. Nádhernú záhradu zničili, sochy sa roztratili. V 40. rokoch 20. storočia vojenskou nemocnicou devastovaný palác upravili a čiastočne prestavali podľa projektu architekta Emila Belluša. Malo v ňom sídliť ministerstvo zahraničných vecí, desaťročia bol potom sídlom predsedov a podpredsedov Slovenskej národnej rady.

Po roku 1993 sa bývalý letný palác ostrihomských arcibiskupov stal sídlom vlády Slovenskej republiky. Nie LEN „Úradu vlády Slovenskej republiky“, ako informuje zbytočne prepychová bronzová tabuľa, necitlivo osadená na kamennom stĺpe hlavnej brány. Alebo vládne na Slovensku LEN „Úrad vlády“??? Bolo by čudné, keby sa na bráne prezidentského paláca objavila tabuľa s nápisom „Kancelária prezidenta“, akoby bol prezident štátu len druhoradou osobou. Ale v Bratislave je všetko možné. Ak prichádza cudzinec cestou z Kittsee, vidí najprv tabuľu s nápisom „Petržalka“, potom sa dozvie, že nasleduje Bratislava, potom Európska únia a až nakoniec „Slovenská republika“ . Vo všetkých iných krajinách prvá tabuľa na štátnej hranici informuje o krajine, do ktorej sa vstupuje. Teda Úrad vlády SR okupuje či obhospodaruje bývalý letný palác arcibiskupov. V parku, ktorý býval v minulosti prístupný verejnosti, je zriadené parkovisko, ako aj detské ihrisko. Pre koho? Hlavná sála, v ktorej je len niekoľko úzkych zrkadiel (až štyri), sa namyslene prezentuje ako „zrkadlová“ . Dobre, že nie „španielska“! Pred dvadsiatimi rokmi rekonštruovaná sochárska výzdoba kamenných stĺpov ohrady Čestného nádvoria je v dezolátnom stave. Málokto vie, že v Čestnom nádvorí sa v roku 1919 konala rozlúčka s nebohým generálom Milanom Rastislavom Štefánikom.

Zdá sa, že Úrad vlády SR nemá údržbára. Inak je ťažko pochopiteľné, že spod súsošia s erbom arcibiskupa na hlavnej bráne už niekoľko rokov vyrastá burina. Súsošie je síce len modernou kópiou (originál je uložený v múzeu), ale korene akejkoľvek buriny sú škodlivé a burina na bráne vládneho paláca nepôsobí priam najestetickejšie. Najmä ak je za ňou na štíte paláca umiestnený znak Slovenskej republiky.

Štefan Holčík
Foto: autor


Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Páčil sa vám článok?