Mnohé arkády boli neskôr zničené
Mnohé arkády boli neskôr zničené - pamatnik04_1
Európa prežívala 16. storočie v znamení neustáleho nebezpečenstva tureckej okupácie. Turecké vojská pomaly, ale rozhodne postupovali na severozápad od Konštantínopolu, dobytého v roku 1453. V roku 1526 porazili kresťanské vojská pri Moháči, čím sa im otvorila cesta na územie uhorského kráľovstva.
Už v roku 1529 si bol turecký sultán Sülejman I. taky istý svojou silou, že sa rozhodol obsadiť Viedeň, sídlo rímskeho cisára nemeckého národa. Jeho pokus sa síce skončil neúspechom, ale hrozba návratu tureckej armády trvala. Prejavila sa aj v Prešporku.
Turecké vojská sa pohybovali v teréne južne od Dunaja, zabrali celé územie dnešného Maďarska. Obyvatelia mesta a blízkych obcí sa snažili zachrániť útekom na západ. Po neúspechu Turkov pri Viedni sa vrátili domov, ale začali horúčkovite pripravovať obranu mesta pre prípad možného tureckého útoku. Kráľovskí komisári grófi Lamberg a Salm vyzvali magistrát, aby dal odstrániť spred hradieb vnútorného mesta všetky pevné stavby. Nielen domy mešťanov, ale aj kostoly. Stavebný materiál zrúcaných objektov použili na zvýšenie hradbových múrov a veží. Na Michalskej veži doteraz vidno, o koľko ju vtedy zvýšili.
Napriek primárnej potrebe opevňovacích stavieb v meste neutíchala ani stavebná činnosť na mestských, kráľovských a meštianskych objektoch. Po polovici 16. storočia postavili na nádvorí radnice (terajšej Starej radnice), pozdĺž steny pôvodného domu richtára Jakuba zo 14. storočia, kamennú arkádovú chodbu v úrovni prízemia a prvého poschodia. Stĺpy arkády dodal kamenár Bartolomej z neďalekého Wolfsthalu. Z Wolfsthalu alebo z Hainburgu boli asi aj stĺpy renesančných arkádových chodieb , ktoré lemovali nádvorie Snemovne, Landhausu, ktorá stála do roku 1922 na mieste neskoršieho bankového obytného domu na Laurinskej 10. Podobná arkáda bola v 16. storočí aj na nádvorí pred rokom 1906 zbúraného stredovekého domu na mieste neskoršej secesnej stavby banky na Hlavnom námestí 5 (na fotografii).
Dôkazy o existencii spomenutých arkád sú zachované vo fotoarchíve Múzea mesta Bratislavy. Podobné arkády možno predpokladať aj na nádvoriach dávno zbúraných stavieb na mieste Mirbachovho paláca (Weitenhof, zbúraný pred 1760) a na mieste dnešného jezuitského kostola (Armprusterov dom, zbúraný pred rokom 1636). Bohatá stavebná činnosť vo vnútornom meste bola zrejme odleskom prestavby hradného paláca, kde talianski majstri postavili okolo roku 1560 trojpodlažnú arkádovú stenu pri severnej fasáde južného krídla. Otvory arkád na poschodiach najneskôr v roku 1632 zamurovali, lebo situovanie otvorenej chodby na sever sa ukázalo ako nevhodné.
Vo vnútornom meste boli arkády situované najčastejšie na juh (Stará radnica, dom na Uršulínskej 6), na východ alebo na západ. Aj z nich mnohé v nasledujúcich storočiach zamurovali. O tom, že bola arkádová chodba na dvore domu Michalská 20, sa nevedelo, až kým dom po roku 1980 nespadol. Podobná chodba sa zachovala na dvore domu na Bielej 6. Arkádami na prvom poschodí presvetlený schodišťový prístavok na nádvorí domu na Michalskej 14/16 pred 2. svetovou vojnou zbúrali, dnes je podľa zachovaných fotografií zrenovavaný. Obnovené sú aj arkádové fasády dvorných traktov domov na Sedlárskej ulici 5 a 8. Arkády boli aj pri dvorných traktoch domov na nároží Klariskej a Farskej, na Františkánskej 3 a na Františkánskom námestí 10.
Dá sa predpokladať, že kamenných arkádových architektúr bolo v centre mesta oveľa viac, zanikli však pri neskoršej stavebnej činnosti. Známe sú aj príklady dnes už zbúraných renesančných arkád mimo opevneného centra mesta, na Zuckermandli a na Vydrici. Výnimočný príklad arkádových chodieb predstavovalo riešenie na miniatúrnom otvorenom dvorčeku najvyššie situovaného domu na Zámockých schodoch (nárožie Beblavého ulice), ktorý slúžil v 18. a v 19. storočí ako radnica kráľovského podhradia (Schlossgrund). Po roku 1970 objekt prešiel tzv. pamiatkovou rekonštrukciou, ktorá síce arkády z nového materiálu obnovila, ale nerešpektovala pôvodný rytmus ani situovanie arkádových oblúkov.
Renesančná arkáda na nádvorí kráľovského paláca na Hrade, ktorý bol od požiaru v roku 1811 ruinou, sa rozpadla, ostali z nej zachované len kamenné piliere na prízemí. Počas rekonštrukcie po roku 1954 bolo možné originálne nosné piliere zachovať. Vtedajší zodpovední pracovníci rozhodli o ich odstránení. Vybudovali celkom novú arkádovú stenu z betónu. Arkádové chodby na troch nadzemných podlažiach sa ukázali ako nepraktické. Počas nedávnej rekonštrukcie paláca arkádové otvory zamurovali a na mieste studených a neudržiavateľných „renesančných“ arkádových chodieb sú dnes prakticky použiteľné priestory ako v časoch Márie Terézie.
Štefan Holčík
Foto - fotoarchív MMB
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.