Kamenné námestie bolo pôvodne najmenšie v meste

Remeselníci sa v minulosti nemohli na sídliskách usadzovať kdekoľvek. Ak remeslo znamenalo potencionálny zdroj nebezpečenstva, napríklad ohňa či požiaru, musel sa remeselník (alebo skupina remeselníkov) usadiť v bezpečnej vzdialenosti od osídlenej oblasti (napríklad hrnčiari).

Ďalej od husto osídlenej časti sídliska bývali vykazovaní aj remeselníci, ktorí spôsobovali mimoriadny hluk (napríklad kováči), alebo mimoriadny zápach (mäsiari, garbiari), ktorých prevádzky sa obyčajne umiestňovali blízko vodných tokov.

V jadrách sídlisk, v centrálnych osídlených oblastiach, obyčajne vyrábali svoje výrobky krajčíri, šustri, tkáči, remenári, sedlári, stolári. Povrazníci neboli síce pre svoje okolie nebezpeční či nepríjemní, ale pre svoju prácu potrebovali pomerne dlhé prázdne priestranstvo, preto sami obyčajne vyhľadávali plochy mimo hradieb miest.

V centrálnej oblasti sídliska by asi ťažko mohli nastálo pracovať kamenári. V Prešporku sa kamenári hádam už v stredoveku usadili na východnom predmestí za Laurinskou bránou, pri Špitálskej ulici. Možno tam sídlili už od 13. storočia, od výstavby špitálov a Kostola svätého Laurinca, ktorý bol v 16. storočí demolovaný (stál na mieste pred neskoršou tržnicou). Kamenárska výroba vyžadovala pomerne rozsiahle dvory, kde sa pracovalo celý rok pod holým nebom. Jeden taký dvor sa nachádzal ešte v polovici 18. storočia v tesnej blízkosti alžbetínskeho kostola a kláštora, neskôr zanikol.

Iný bol pri Špitálskej ulici (medzi Špitálskou a Dunajskou ulicou), naproti vyústeniu Kolárskej ulice. Ten bol pôvodne súkromným pozemkom a od ulice bol oddelený plotom. Okolo dvora stáli štyri domy. Z juhozápadu na dvor vyúsťovala zadná brána zájazdného hostinca Zum Metzen (U merice), neskoršieho hotela Rudolf. Mnohí starší Bratislavčania sa ešte pamätajú na typický zápach, ktorý charakterizoval obchod RYBA na dolnom konci Námestia SNP, na prízemí vtedy už zrušeného hotela.

Priestor kamenárskeho dvora sa už v 18. storočí označoval ako Kamenárske námestie (Steinmetzplatz), v roku 1879 dostal oficiálne názov Kamenné námestie (Kö-tér, Steinplatz). Okolo námestia stáli domy, ktoré boli výraznými príkladmi bohatej meštianskej architektúry konca 18. a začiatku 19. storočia s množstvom vynikajúcich architektonických detailov (kamenárske práce, umelecky kuté mreže, maľovaná výzdoba interiérov, vyrezávané drevené obloženie stien).

Domy patrili významnej kamenárskej rodine Rumpelmayerovcov, z ktorej pochádzali aj dvaja architekti. Jeden z nich (Friedrich) projektoval stavbu Blumentálskeho kostola. Na Kamennom námestí tesali aj do tohto kostola architektonické články. Jeden stĺp z ušľachtilého kameňa, ktorý nebol v kostole nakoniec použitý, leží v zemi pod vozovkou a zastávkou električky. Bolo to rozlohou najmenšie bratislavské námestie, ani nie 50 x 50m. V poslednom čase na ňom stáli stánky malého trhoviska, kde sa predávala predovšetkým zelenina.

Vzácne domy zbytočne zbúrali v roku 1964 a námestie zničili pred výstavbou obchodného domu Prior. Vzniknutá prázdna plocha bez logického ohraničenia, na ktorú vyúsťuje len nikdy nepoužité, predimenzované a zbytočne monumentálne vonkajšie schodište na poschodie obchodného domu, dostala v roku 1977 názov Kyjevské námestie. V Bratislave však bola ešte aj Kyjevská ulica, preto mu neskôr vrátili pôvodný názov, už však nie pôvodného verejného priestranstva.

Je tu najvyšší čas zaceliť socialistickú dieru v urbanizme jadra mesta, obnoviť intímne Kamenné námestie, vybudovať architektúru, ktorá by korešpondovala s okolím, a nebojovať za zachovanie stavu, ktorý pripomína zásah bomby z druhej svetovej vojny. Logické doplnenie radovej zástavby na miestach zbúraných domov pozdĺž Dunajskej ulice a na nároží Špitálskej ulice a Námestia SNP by určite výrazu mesta pomohlo.

Treba si brať príklad z výstavby na podobných miestach v cudzine (napríklad z Berlína, Potsdamy, Viedne, Budapešti), kde zacelením „dier“ povojnovej výstavby vznikajú krásne príklady vzťahu dnešnej generácie k danostiam historického urbanizmu moderných miest.

Štefan Holčík
Foto - archív autora

Pôvodné Kamenné námestie pred demoláciou, asi okolo roku 1960. Rumpelmayerovský dom z konca 18. storočia, pred ním stánok predajne ovocia a zeleniny ZELOVOC.

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.