Devínske divadlo v prírode treba zbúrať

V tridsiatych rokoch bola na území Tretej ríše rozšírená myšlienka budovania zhromažďovacích priestorov vo voľnej prírode pre veľké masy ľudu. Mali slúžiť na organizované stretnutia s cieľom umocňovať v širokých masách myšlienku nadradenosti nemeckého národa. Vznikali projekty na rozľahlé divadlá vo voľnej prírode (Freilichttheater, Freilichtbühne), kde mal byť ľud zámerne vyberanými predstaveniami vedený k extrémnej národnej uvedomelosti.

Vyberali sa miesta s čo najautentickejšou prírodnou scenériou, najlepšie také, ktoré sa dali prezentovať samy osebe ako dávne javiská legendárnych udalostí germánskej histórie. Pod záštitou ministra propagandy Josepha Göbbelsa vznikol rad projektov na vybudovanie takýchto „pútnických miest", ktoré mali nahradiť aj staré katolícke pútnické tradície v Nemecku.

Na základe Mníchovskej dohody z 20. októbra 1938 odčlenili od Československa územie vtedy ešte samostatného mestečka Devín, kde skoro sto percent domáceho obyvateľstva hovorilo po nemecky. Administratívne ho pripojili k územiu bývalého Rakúska, ktoré bolo od marca 1938 (Anschluss) pripojené k Nemeckej ríši. Mestečko s oficiálnym názvom Theben an der Donau spájala s najbližším mestečkom na nemeckom území Hainburgom v novo konštituovanej krajine Reichsgau Niederdonau/Niederösterreich, len kompa.

Na začiatku 40. rokov sa zdalo, že by bolo vhodné postaviť prírodné divadlo typu Freilichtbühne aj na svahu pod ruinami devínskeho hradu. Pomerne prudký južný svah nad tokom Dunaja bol zarastený bujnou vegetáciou a nachádzali sa na ňom zvyšky stredovekého hradného opevnenia demolovaného náložou v roku 1809. V konkávnom svahu postupne vybudovali hľadisko. Nemilosrdne pritom zničili ešte na pôvodnom mieste jestvujúce stredoveké múry, pretože príchod do hľadiska bol možný len zhora, cez hrad. Odstránili aj spadnuté kusy muriva a svah „zarovnali" do stupňovitých terás. Dolu, na úrovni ešte vtedy nejestvujúceho nábrežia, postavili trojpodlažný stredovekej ruine konkurujúci objekt, ktorý namiesto strechy nesie pevnú železobetónovú dosku, použiteľnú ako javisko. Základná konštrukcia bola hotová tesne pred koncom vojny.

Po skončení vojny stačilo dať novostavbe úplne novú náplň. Nemala už slúžiť veľkonemeckej propagande, ale slovanskej myšlienke nadnárodného charakteru. Prvý Slovanský deň tam oslavovali už 5. júla roku 1945! Bola tu ihneď požiadavka hľadisko rozšíriť pre niekoľko tisíc divákov. Na mieste stredovekej citadely, kde v rokoch 1896 až 1920 stál milleniárny pomník so sochou Arpáda, navrhoval v roku 1949 projektant umiestniť obrovské súsošie Cyrila a Metoda. Vtedy začali zariadenie označovať nesprávnym názvom „amfiteáter". Keby sa bol niekto pozrel do ktorejkoľvek encyklopédie, zistil by, že slovom „amfiteáter" sa od antiky označuje divadelné zariadenie, kde sa „javisko" nachádza v strede, a diváci sedia na vyvýšených miestach po celom obvode kruhovej alebo oválnej javiskovej plochy. Je to útvar ako Koloseum v Ríme alebo ktorákoľvek aréna v Taliansku či v Španielsku. Útvary, ktorým sa na Slovensku nesprávne od vojny hovorí „amfiteáter" , sa v antike volali „theater" teda „divadlo".

Nedávno sa v časopise Život objavila podivná óda na devínsky „amfiteáter". Nie všetky v príspevku uvedené tvrdenia sú pravdivé. Faktom je, že zariadenie už v roku 1945 stálo, neskôr vznikali len fantastické projekty na jeho rozšírenie. Projekt bol však od začiatku pomýlený. Už len situovanie divákov voči juhu - v júli pred poludním svieti divákom do očí ostré slnko - bolo omylom. O škodách spôsobených historickej pamiatke ani nehovoriac.

Stupňujúce sa nepriateľstvo medzi socialistickým táborom a nenávidenou západnou Európou znamenalo aj obmedzenie prístupnosti Devína po roku 1950. Divadlo v prírode v hraničnom pásme, kam bol možný pre normálneho (prevereného) smrteľníka prístup len na priepustku, postupne pustlo. Príroda sa znovu zmocnila bývalého hľadiska - zakorenilo tam množstvo zákonom chránených rastlín. Hľadisko sa už obnoviť nedá. Po obnove hradobného múru nad hľadiskom už nie je možný ani prístup zhora. Pred 20 rokmi prišiel ktosi z Rakúska s nápadom konať pod Devínom večerné operetné predstavenia. Obecenstvo malo obsadiť miesta v hľadisku na plávajúcich pontónoch na Dunaji!

Budova zo 40. rokov, ktorá niesla javisko, pripomína železničnú stanicu, situovanú omylom na breh Dunaja. Už pred rokmi bolo vydané povolenie na jej zbúranie. Nenašli sa však potrebné peniaze, búracie povolenie stratilo platnosť. Ošarpaná a zdevastovaná budova pod majestátnym hradom je už od začiatku veľmi rušivým prvkom. Treba ju odstrániť. Alebo zapísať do zoznamu „národných" kultúrnych pamiatok ako jediný objekt Tretej ríše zachovaný na Slovensku?!

Štefan Holčík
FOTO - autor

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.